Murphy radí
Murphy v parlamente
Zákon exhibicionistu: Proti prijatiu zlého zákona je vždy len jeden hlas – poslanca, ktorý si pomýlil tlačidlá.
Binárny zákon: Poslanci majú radi jednoduchosť – si za, alebo proti?
Zákon delenia zodpovednosti: Nikdy sa nevie s určitosťou, ktorý politik hovorí pravdu, ale vždy sa vie, kto ponesie zodpovednosť.
(Murphyho zákonník)
Ako si komplikovať život - II. večer
Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.
Ak by bolo lacnejšie opraviť staré zariadenie, podnik zo zásady bude kupovať nové.
To, čo sa má točiť, sa točí vždy opačným smerom ako sa očakávalo.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Jestvujú tri metódy ako žiť: žobrať, kradnúť alebo niečo urobiť. (Miraeau)
(Zrnká úsmevu)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)