Ak sa nepokazila vec, ktorá sa pokaziť mohla, určite by bolo bývalo lepšie, keby sa bola pokazila.

Ak sa zdá, že niečo nemôže dopadnúť zle, aj tak to dopadne zle.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Ľudia začnú konať rozumne až vtedy, keď už vyčerpali všetky ostatné možnosti.

Zlé zákony sa nikdy nerušia, dopĺňajú sa len o ďalšie chybné ustanovenia.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)