Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Ak sa veci nezmenia, prehráte. Ak sa veci zmenia, nachytajú vás nepripraveného.

Očakávané javy nikdy nesplnia očakávanie.

Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Ak chcete poraziť byrokraciu, urobte váš problém ich problémom.

Aj byrokratovi sa ťažko odoláva prosbe povedanej päsťou.

Byrokratovým zámkom je jeho písací stôl a miesto na parkovisku.