Zbraňou mladíka je jeho mladosť, zbraňou je jeho mladosť, zbraňou starca sú jeho peniaze.

Ženy sú k mužom dobré nielen vtedy, keď niečo chcú, ale aj vtedy, keď niečo budú chcieť.

Ženský úsudok o veci nemá nič spoločné s objektívnymi informáciami, ktoré jej poskytnete.

Čo je dobré, je zakázané. Čo nie je zakázané, nie je zaujímavé.

Kto sa hrá na žabu, musí dokázať skákať až do konca.

Keď sa manželka naučí chápať manžela, prestane ho počúvať.

Čím skôr sa oddelíš od ostatných, tým viac času ti zostane na to, aby si sa k nim pridal.

Ak budete podriadeného platiť podľa toho, či sa vám páči, alebo ako sa vie predvádzať, tak od neho nežiadajte žiaden rozumný výkon.

Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“