Iba dve veci sú nekonečne veľké: vesmír a ľudská hlúposť. Avšak zatiaľ sa podarilo experimentálne dokázať len to druhé.

Múdrym sa nepodarí vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, lebo múdri neustále podceňujú genialitu hlupákov.

Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Tvrdenie je pravdivé hlavne vtedy, keď preň neexistuje logické zdôvodnenie.

Načo ničiť nepriateľa ohňom a mečom, keď sa to dá oveľa ľahšie jazykom.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.