Zamestnanci Volkswagenu budú pracovať na tri zmeny
28. 3. 2010
Zamestnanci bratislavského závodu najväčšej slovenskej automobilky Volkswagen (VW) od pondelka začnú pracovať na tri zmeny. Podľa hovorcu spoločnosti si zvýšenie počtu pracovných zmien vyžiadal rastúci záujem o luxusné športovo-úžitkové vozidlá (SUV), z ktorých sa v Bratislave vyrába Volkswagen Touareg, Audi Q7 a Porsche Cayenne.
Spoločnosť zabezpečí personálne tretiu zmenu počas piatich dní v týždni týždni vlastnými zdrojmi, pričom sa do bratislavského závodu vrátia zamestnanci, ktorí sú v súčasnosti na výpomoci v európskych závodoch koncernu.
V minulom roku vyprodukoval bratislavský závod VW približne 106 000 vozidiel, čo je o 43 percent menej ako v roku 2008. Slovenská dcéra nemeckej automobilky vlani tiež výrazne znížila čistý zisk na 57 miliónov eur z predvlaňajších 282 miliónov eur. Vlani výsledky firmy poznačil pokles dopytu pre svetovú hospodársku krízu.
Čistý zisk bankového sektora sa znížil
25. 3. 2010
V januári tohto roka bankový sektor na Slovensku dosiahol čistý zisk 46,3 mil. eur a v medziročnom porovnaní sa znížil o 1,9 %. Podľa ďalších informácií Národnej banky Slovenska (NBS), čisté úrokové výnosy sektora predstavovali v prvom mesiaci tohto roka 138,8 mil. eur pri náraste o 9,7 %. Čisté výnosy z poplatkov a provízií sa zvýšili o 7 % a dosiahli 33,9 mil. eur. Čistá tvorba opravných položiek a rezerv bankového sektora stúpla však o 56 % na 32,9 mil. eur.
Na konci prvého mesiaca bola bilančná suma v celkovej výške 52,874 mld. Eur, čo v porovnaní so stavom z konca januára minulého roka predstavuje zníženie o 2,2 %. Pohľadávky voči klientom sa podieľali na celkových aktívach sumou 29,887 mld. eur. Záväzky voči klientom z celkových pasív tvorili 35,217 mld. eur.
Podľa predbežných výsledkov centrálnej banky minuloročný zisk bankového sektora klesol medziročne o 45,2 % na 278,7 mil. eur. Nižšie tempo úverovania, zhoršovanie kvality úverových portfólií a výpadok devízových príjmov podľa Národnej banky Slovenska boli hlavnými dôvodmi medziročného poklesu ziskovosti bankového sektora. Prijatie spoločnej európskej meny od začiatku roka 2009 spôsobilo výpadok príjmov z devízových operácií. Dôvodom prepadu ziskovosti bol tiež pokles poplatkov zo zahraničného platobného styku pre znižovanie poplatkov do zahraničia na úroveň poplatkov za tuzemské prevody finančných prostriedkov.
Stavebné sporenie je populárne aj v kríze
24. 3. 2010
Jeho výhodou je štátna prémia, na ktorú má nárok každý. Možno aj preto sa kríza pod stavebné sporenie nepodpísala tak výrazne ako pod hypotekárne úvery. Kým v roku 2009 objem sprostredkovaných úverov na slovenskom trhu medziročne poklesol o 57 %, v prípade stavebného sporenia nastal len sedempercentný pokles. Vyplýva to z údajov jednotlivých stavebných sporiteľní v SR a spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.
Stavebný úver pred hypotekárnym klienti uprednostňujú aj kvôli nemennej úrokovej sadzbe pri splácaní a štátnej garancii vkladov. Výhodou stavebného sporenia je určite aj štátna prémia, na ktorú má nárok každý, kto sa rozhodol pre stavebné sporenie, a to do výšky 12,5 % z vkladov, maximálne 66,39 eura ročne.
Kvôli potrebe počiatočného vkladu a niekoľkoročnému povinnému obdobiu sporenia stavebný úver však uprednostňujú osoby, ktoré hotovosť nepotrebujú ihneď a chcú svoje finančné vklady na účte zhodnocovať dlhodobo. Klient PSS si musí pre získanie úveru nasporiť alebo vložiť na účet minimálne 25 % z cieľovej sumy a musí si sporiť minimálne 2 roky. Rovnako dlho si musia sporiť aj klienti Wüstenrotu, a to minimálne 40 % z cieľovej sumy. Od ČSOB stavebný úver môžu fyzické osoby získať pri nasporení 30 % sumy, pričom minimálna doba sporenia je 21 mesiacov.
Ak klient potrebuje cieľovú sumu použiť skôr, ako mu na ňu na základe minimálnej nasporenej sumy vznikne nárok, sporiteľňu môže požiadať o medziúver, úročený podľa konkrétnych taríf.
Odporúčania pre nakladanie s eurobankovkami a mincami
23. 3. 2010
Európska komisia vydala niekoľko nezáväzných odporúčaní, čo sa s eurobankovkami a mincami môže a čo nemôže robiť. Nikto by napríklad nemal byť stíhaný za ničenie eur s nízkou nominálnou hodnotou či na umelecké účely.
Na základe odporúčaní pracovnej skupiny ELTEG (Euro Legal Tender Experts Group) zloženej z expertov z členských štátov Európska komisia vydala niekoľko odporúčaní, ktoré by mali zjednotiť rôzne vnímanie eura ako zákonného platidla a uľahčiť používanie spoločnej meny v každodennom živote.
Spotrebitelia sa totiž často stretávajú s prípadmi, že ak chcú za tovar zaplatiť napríklad 200- alebo 500-eurovými bankovkami, obchodníci ich od nich nechcú prijať. Podľa Komisie je takáto situácia neakceptovateľná. Malo by sa stať pravidlom, aby obchodníci euromenu museli prijímať bez ohľadu na nominálnu hodnotu. Exekutíva trvá aj na tom, že nemožno odmietnuť platby v hotovosti a nesmú byť za ne uvalené príplatky.
Bez výhrad možno odmietnuť prijať eurá v prípade, že sú zafarbené. Vtedy totiž môže ísť o bankovky, ktoré boli predmetom krádeže a sú poznačené ochrannou farbou. Také treba vrátiť do národnej banky.
Európania sa s problémami stretávajú aj pri minciach. Po zavedení eura na Slovensku znervózňovali mnohých drobné centy, obchodníci trvali na tom, že sa neoplatia. Návrh na zaokrúhľovanie cien na najmenej päť centov nakoniec neprešiel. V niektorých krajinách to však platí. Komisia chce, aby vo všetkých krajinách zabezpečili, že aj napriek tomu budú centové a dvojcentové mince prijímané.
Pracovná skupina sa zaoberala aj špeciálnymi vydaniami euromincí pre zberateľov. Členské štáty by mali zaručiť, aby sa zberateľské kúsky nedostali do peňažného obehu.
Odporúčania zahrnujú aj deštruktívne narábanie s eurami. Komisia si nemyslí, že by sa malo postihovať za ničenie euromeny, pokiaľ ide len no nízke hodnoty. Krkvanie a rôzne iné úpravy spoločnej meny na umelecké účely by členské štáty tiež mohli i dovoľovať, len potom takéto peniaze nesmú opäť vracať do obehu.