Rezort financií plánuje zriadiť web na porovnávanie cien potravín v maloobchode
27. 8. 2024
Informačný systém ministerstva financií by sa mal doplniť o webové sídlo slúžiace na porovnanie cien potravín predávajúcich v maloobchode. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cenách z dielne rezortu financií, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania (MPK).
"Zriadenie webového sídla na porovnanie cien potravín predávajúcich v maloobchode je súčasťou opatrení, ktoré boli prijaté vládou Slovenskej republiky ako jemnejšie opatrenia, ktoré zákon o cenách umožňuje v rámci protiinflačného pôsobenia štátu, oproti regulácii cien," zdôvodnil rezort financií.
Novou kompetenciou ministerstva financií bude zverejňovanie cenových informácií o vybraných tovaroch, ktoré má, okrem iného, slúžiť na informovanie verejnosti o cenovom vývoji týchto vybraných tovarov. "Cieľom návrhu tejto novely je preto vytvorenie celkového legislatívneho rámca pre zavedenie elektronického systému zverejňovania cien vybraných tovarov," vysvetlilo ministerstvo.
Tento systém má podľa rezortu financií slúžiť na informovanie verejnosti o cenovom vývoji vybraných tovarov, uľahčenie orientácie na trhu pre slovenských spotrebiteľov, ktorí vďaka tomuto systému budú môcť napríklad nájsť najlacnejšie potrebné tovary, cenovú históriu, zľavy tovarov, vytvorenie si nákupného zoznamu a podobne.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Atómový zákon
19. 11. 2018
Po novele atómového zákona došlo k zavedeniu nových pravidiel pri stanovovaní výšky zdrojov, ktoré je potrebné zhromažďovať na činnosti v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, zvýšenie transparentnosti pri spravovaní prostriedkov pre záverečnú časť a transponovanie súvisiacich odporúčaní Európskej komisie do zákona.
Ostatnou novelou zákona došlo okrem iného k zavedeniu nových povinností pre držiteľov povolení na prevádzku jadrových zariadení vo vzťahu k činnostiam súvisiacim so záverečnou časťou. Hlavnou zmenou vo vzťahu k týmto činnostiam bolo zavedenie novej povinnosti prevádzkovateľov jadrových elektrární odovzdávať všetky rádioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo v určených lehotách právnickej osobe poverenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Táto zmena však nebola úplne reflektovaná aj v súvisiacom rozdelení zodpovedností za jednotlivé činnosti a vyžadovala si dodatočnú úpravu viacerých ustanovení zákona o Národnom jadrovom fonde ako i atómového zákona.
Novelou zákona účinnou od 1. 1. 2019 sa mení súčasný režim prerozdelenia zodpovedností v oblasti jadrovej energetiky takým spôsobom, že do zoznamu činností, za ktoré v súčasnej právnej úprave nesie zodpovednosť štát, pribudnú aj ostatné činnosti, súvisiace so záverečnou časťou, konkrétne vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva (VJP). Touto zmenou dôjde k vytýčeniu jasnej hranice zodpovednosti medzi prevádzkovateľmi jadrových elektrární ako pôvodcami rádioaktívnych odpadov (RAO) a vyhoretého jadrového paliva a štátom, ktorý bude vecne zodpovedný za bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi až do ich finálneho uloženia na úložisku. Finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostáva na pôvodcoch odpadov.
Vrátenie zábezpeky vo verejnom obstarávaní
19. 11. 2018
Novelou zákona o verejnom obstarávaní dochádza od 1. 1. 2019 k zníženiu náročnosti jednotlivých inštitútov, prípadne k ich vypusteniu.
Za týmto účelom dochádza k úprave dôvodov na vrátenie zábezpeky, k vypusteniu percentuálnej kvantifikácie mimoriadne nízkej ponuky, či k návrhu na obmedzenie lehoty viazanosti ponúk. Zároveň sa úplne vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk, ktorý sa v praxi verejného obstarávania neosvedčil a ktorý spôsoboval predovšetkým zvýšenú administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov a zbytočné predlžovanie procesu verejného obstarávania. V súvislosti s vypustením dvojobálkového konceptu predkladania ponúk sa v novele zákona taktiež reviduje procesná úprava revíznych postupov, ktorá bola previazaná s dvojobálkovým predkladaním ponúk.
V rámci koncepčných zmien novela upravuje podmienky používania elektronického trhoviska, a síce vypúšťa z elektronického trhoviska stavebné práce, resp. znemožňuje zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.
V neposlednom rad kladie novela zákona za cieľ zefektívniť a zjednodušiť revízne postupy. Za týmto účelom došlo k zredukovaniu obsahových náležitosti žiadosti o nápravu, ako aj k úprave lehoty na podanie žiadosti o nápravu. Ďalej dochádza k úprave výšky a výpočtu kaucie a zavedeniu koncentračnej zásady v konaní o námietkach.
Verejné obstarávanie
16. 11. 2018
Novela zákona o verejnom obstarávaní nadobúda účinnosť 1. januára 2019. Cieľom úpravy je zefektívnenie, zjednodušenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i pre hospodárske subjekty. Novela zákona o verejnom obstarávaní taktiež sleduje odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe. V kontexte uvedeného sa zavádza koncepčná zmena delenia zákaziek, v rámci ktorej sa ustanovuje nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať.
V rámci zjednodušenia postupov jednotlivých druhov zákaziek došlo k vyprecizovaniu postupu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou a taktiež sa zavádza nové zjednodušené paragrafové znenie postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek. Zaviedla sa možnosť fakultatívneho zriadenia komisie na vyhodnocovanie ponúk, umožnenie predloženia aj „jednoduchého“ čestného vyhlásenia na účely predbežného nahradenia dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti.
Novou právnou úpravou sa ďalej „zjemňuje“ prílišná tvrdosť súčasnej úpravy uzatvárania dodatkov, spočívajúca v možnosti opakovanej zmeny zmluvy a uvoľnenia pravidla „de minimis“ pri zadávaní podlimitných zákaziek.
Ďalej sa zavádza nové znenie právnej úpravy pri dynamickom nákupnom systéme. V tejto súvislosti nastáva rozšírenie výnimky na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmluvy na zmluvy uzavreté v rámci DNS, ako aj rozšírenie dôvodov na podanie určovacej žaloby na zadávanie zákazky v rámci DNS. V súvislosti s podávaním určovacej žaloby dochádza k zníženiu výšky súdneho poplatku.
Dynamika slovenskej ekonomiky sa zrýchľuje
15. 11. 2018
V treťom štvrťroku medziročne HDP stúpol v stálych cenách o 4,6 percenta. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu totiž v treťom štvrťroku medziročne hrubý domáci produkt Slovenska stúpol v stálych cenách o 4,6 percenta, kým v druhom kvartáli ekonomika rástla o 4,2 percenta. Predbežné čísla štatistikov za tretí kvartál tak prekonali očakávania bankových analytikov, ktorí v poslednom októbrovom prieskume Národnej banky Slovenska prognózovali za tretí štvrťrok rast hospodárstva o 4 percentá.
Po očistení o sezónne vplyvy sa hrubý domáci produkt zvýšil oproti tretiemu štvrťroku vlaňajška o 4,5 percenta a medzikvartálne oproti druhému štvrťroku tohto roka ekonomika stúpla o 1,1 percenta.V bežných cenách sa pritom za obdobie júla až septembra tohto roku vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 23,767 miliárd eur, čo predstavuje medziročný rast až o 7 percent. Pozitívne čísla tretieho kvartálu boli podľa analytikov menového úseku Národnej banky Slovenska okrem iného výsledkom aj pravidelného novembrového spresňovania údajov, keď Štatistický úrad zrevidoval dáta od roku 2015 až po druhý štvrťrok tohto roka. Samotná revízia tak znížila porovnávaciu bázu roku 2017, čoho výsledkom bolo okrem revízie údajov za tento rok na vyššie úrovne taktiež zvýšenie medziročnej dynamiky v treťom štvrťroku. Samotným motorom hospodárskeho rastu Slovenska však zrejme zostal najmä domáci dopyt. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej silnej spotrebe domácností pomáha priaznivý vývoj na trhu práce, ktorý prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností. Ako doplnil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, zverejnené čísla za tretí kvartál boli príjemným prekvapením, keďže Slovensko na rozdiel od viacerých iných krajín eurozóny, najmä Nemecka, zatiaľ nevykázalo spomalenie rastu ekonomiky. Okrem domáceho dopytu slovenskému hospodárstvu pomáha aj pokračujúci reštart automobilového priemyslu. Aj tento faktor však podľa neho zvýrazňuje riziká rastu ekonomiky do nasledujúcich kvartálov. „Už tretí kvartál naznačil pomerne silnú dichotómiu v slovenskom priemysle, keď jeho rast ťahali takmer výlučne len automobilky,“ uviedol Koršňák. Signály z Európy totiž naznačujú pokles dopytu po nových autách minimálne v poslednom štvrťroku tohto roka, čo môže rast produkcie v automobilkách na Slovensku zastaviť. Analytici však na základe zverejnených dát avizujú, že budú navyšovať aj odhad rastu ekonomiky za celý rok. „Vzhľadom na revíziu údajov HDP a štruktúry za predchádzajúce štvrťroky, ako aj zohľadňujúc nový rýchly odhad za tretí štvrťrok vidíme riziká smerom nahor pre našu prognózu rastu HDP v tomto roku,“ uviedla Katarína Muchová zo Slovenskej sporiteľne. Podľa pravidelného prieskumu Národnej banky medzi bankovými analytikmi očakávali v októbri pre tento rok hospodársky rast na úrovni štyri percentá. Ako doplnil Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank, pre tento rok predbežne počítajú s tým, že rast by sa mohol približovať k úrovni 4,5 percenta. Slovenské hospodárstvo však bude čeliť aj rizikám. V krátkodobom horizonte je to podľa Koršňáka najmä rastúci globálny protekcionizmus a blížiaci sa termín odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. V strednodobom horizonte bude podľa neho rozhodovať, ako úspešne sa bude slovenská ekonomika transformovať z využívania lacnej pracovnej sily na ekonomiku založenú na znalostiach. „Model založený na relatívne lacnej a dostupnej pracovnej sile sa postupne napĺňa,“ dodal analytik UniCredit Bank. Štatistici budú ešte údaje o vývoji hospodárstva za tretí kvartál spresňovať na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov. Rovnako údaje doplnia o štruktúry jednotlivých ukazovateľov. Spresnené výsledky štatistický úrad zverejní siedmeho decembra.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)