Murphy radí
Manželstvo je podnik
Pred svadbou maj oči otvorené, po svadbe ich privri. (Fuller)
Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.
Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.
(Zrnká úsmevu)
Politika a politici
Najdôležitejšou úlohou civilizácie je naučiť politikov myslieť.
Bolo by lepšie, keby politici boli podvodníci pôvodom a nie povolaním.
Kým zasadá vláda, nikto si nemôže byť celkom istý životom ani majetkom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Človek a spoločnosť
Dobré úmysly kombinované s hlúposťou narobia najviac škody.
Nikdy sa nedovolávaj lepšej stránky človeka - možno že žiadnu nemá.
Pozor na ľudí - ani im nič ľudské nie je cudzie.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Zákony života
Obísť problém sa nedá bez toho, aby ste nezakopli. Zakopnete vždy v okamihu, keď to najmenej očakávate.
Zákon relativity: Rovné cesty vedú priamo do pekla. Ostatné tam vedú okľukou.
Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.
(Murphyho zákonník)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)