Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Najviac škody urobia tí, čo chcú silou-mocou pomôcť.

Vždy sa vyplatí vopred si zistiť, odkiaľ fúka najsilnejší vietor.

Prach si a v prach sa obrátiť, ale predtým si svoje odskáčeš.

Ak vám všetci nadávajú do svíň, nezúfajte! Po zakáľačke vás budú velebiť.

Ak vám ušiel vlak, nevadí. Hlavné je, že ste si stihli kúpiť lístok!

Ak sa príliš pretŕčate, prídete o hlavu. Na druhej strane si konečne budete rovný s ostatnými.

Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.

Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.

Očakávané javy nikdy nesplnia očakávanie.