Rekordným hypotekám môže čoskoro odzvoniť
1. 11. 2021
Hypotéky nikdy neboli také lacné. Aj septembrové údaje Národnej banky Slovenska potvrdili trend, ktorý sa u nás v posledných rokoch prejavil v dôsledku hypotekárnych vojen.
Čoraz nižšie úrokové sadzby umocnila menová politika Frankfurtu. Úroveň hlavných refinančných operácií Európska centrálna banka ponechala nezmenenú na úrovni rovnej nuly aj tento týždeň.
Z nízkych sadzieb počas pandemického roku ťažili naše finančné domy, dno prerážali najmä menšie inštitúcie. „Malé banky sú z hľadiska stanovenia úrokových sadzieb často vyzývateľmi,“ konštatovala analytička Finančného kompasu Iveta Hudáková. „Podliezajú svojimi ponukami ponuky tých najväčších a takto sa snažia zvýšiť trhový podiel a prebrať ich klientov,“ dodala.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Kybernetická bezpečnosť – nový zákon
9. 3. 2018
Cieľom smernice NIS je zaručiť spoločnú bezpečnosť sietí a informačných systém v rámci Európskej únie, prostredníctvom zvýšenia bezpečnosti internetu a súkromných sietí a informačných systémov, na ktorých je do značnej miery postavené fungovanie hospodárskych a spoločenských záujmov.
Cieľom nového zákona je vytvoriť funkčný legislatívny rámec nevyhnutný pre efektívnu realizáciu kľúčových opatrení pre bezpečnosť národného kybernetického priestoru, ktorý transponuje priority a požiadavky, ktoré boli vytvorené na európskej úrovni a prijaté všeobecným konsenzom prostredníctvom smernice NIS.
Siete a informačné systémy hrajú zásadnú úlohu pri slobodnom pohybe a často sú prepojované a spájané internetom, ako globálnym nástrojom. Narušenie siete a informačných systémov v jednom členskom štáte sa preto dotýka ďalších členských štátov a celej Európskej únie. Odolnosť sietí a stabilita informačného systému je preto základným predpokladom hladkého a nerušeného fungovania vnútorného trhu Európskej únie a predpokladom dôveryhodnej medzinárodnej spolupráce.
Smernica NIS predstavuje prvú celoeurópsku legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov, zvyšuje ich vzájomnú koordináciu a predstavuje bezpečnostné podmienky pre kľúčové sektory.
Významným subjektom na poli kybernetickej bezpečnosti v Európskej únii je Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), ktorá prispieva k zabezpečovaniu vysokého stupňa bezpečnosti a v spolupráci s európskymi krajinami vytvára spoločnú kultúru bezpečností sietí a informačných systémov v Európskej únii.
Povinnosti členských štátov vyplývajúce zo smernice NIS sú nastavené na najnižšej prijateľnej úrovni nevyhnutnej k dosiahnutiu požadovanej pripravenosti a k zabezpečeniu medzištátnej spolupráce založenej na dôvere. Členské štáty môžu v rámci prijatých opatrení zohľadňovať svoje vnútroštátne špecifiká a každý členský štát v tomto smere transponuje smernicu NIS s ohľadom na reálne, skutočné riziká vyskytujúce sa v spoločnosti.
Slovensko je deviatou najatraktívnejšou výrobnou krajinou sveta
7. 3. 2018
Slovensko je deviatou najatraktívnejšou výrobnou krajinou sveta. Najlepšie podmienky sú v Číne. Vyplýva to zo štúdie realitnej poradenskej spoločnosti Cushman & Wakefield, v ktorej porovnávala 42 krajín. Medzi 19 európskymi štátmi je Slovenská republika štvrtá za Litvou, Maďarskom a Českom. Štúdia porovnáva jednotlivé krajiny podľa rôznych rizikových a nákladových faktorov. Napríklad politického a ekonomického rizika, trhových podmienok a personálnych nákladov.
„Najdôležitejšími otázkami pre výrobné odvetvie zostávajú lokalita a dodávateľské reťazce. Krajiny strednej a východnej Európy si udržujú vysokú atraktivitu a globálnu konkurencieschop¬nosť, pretože celkové personálne náklady v regióne sú relatívne nízke. A vďaka investíciám do infraštruktúry sa navyše zlepšuje prepojenie so zvyškom Európy,“ uviedol špecialista na prenájmy priemyselných nehnuteľností Cushman & Wakefield Ferdinand Hlobil. V regióne podľa neho tiež rastie konkurencieschop¬nosť vo výrobe v odboroch vyspelých technológií. „To dokazuje napríklad nedávno ohlásená spolupráca (v ČR) medzi Fakultou strojní ČVUT a spoločnosťou GE Aviation,“ doplnil Hlobil. Čína na prvom mieste rebríčka vystriedala Malajziu, ktorá klesla na tretiu priečku. Druhou najatraktívnejšou krajinou pre výrobné podniky sa stala Litva. Podľa Hlobila vďaka priaznivému podnikateľskému prostrediu a najnižším personálnom nákladom v celej Európe. „Tie sú tu o 14 percent nižšie ako v Poľsku a oproti Českej republike dokonca o 30 percent,“ uviedol ďalej Hlobil. V prvej desiatke sa umiestnili tri krajiny zo strednej Európy, okrem Slovenska tiež Česko a Maďarsko. Podľa Hlobila vzrástla atraktivita týchto krajín vďaka tesnej blízkosti západoeurópskych ekonomík a zlepšovaniu infraštruktúry. „Personálne náklady tu síce v posledných rokoch rastú, stále sú však nižšie ako v západnejšie situovaných krajinách. Vďaka historickým väzbám na Nemecko a Rakúsko si región uchováva pozíciu menej nákladnej lokality pre výrobu automobilov, ktorá sa v stále väčšej miere automatizuje,“ dodal Hlobil.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zlepšila
5. 3. 2018
Indikátor ekonomického sentimentu vo februári oproti hodnote z minulého mesiaca vzrástol o 1,1 bodu na úroveň 101,8 bodu. Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zlepšila. Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, indikátor ekonomického sentimentu vo februári oproti hodnote z minulého mesiaca vzrástol o 1,1 bodu na úroveň 101,8 bodu. Dôvodom bolo zvýšenie dôvery v priemysle, službách a stavebníctve. Aktuálne indikátor zaostáva za hodnotou dlhodobého priemeru o dva body a za výsledkom rovnakého obdobia minulého roka o 3,1 bodu. Indikátor dôvery v priemysle vo februári vzrástol o 12 percentuálnych bodov na hodnotu 8,3 bodu. Vývoj indikátora priaznivo ovplyvnili všetky tri ukazovatele, a to očakávaný rast Vo februári indikátor dôvery v stavebníctve oproti predchádzajúcemu mesiacu stúpol o 1,5 bodu na mínus 2,5 bodu. Dôvodom boli priaznivejšie hodnotenia celkovej úrovne objednávok. Aktuálny výsledok prevyšuje dlhodobý priemer o 22,5 bodu.
Indikátor dôvery v obchode klesol vo februári v porovnaní s januárom o 0,7 percentuálneho bodu na úroveň 23 bodov vplyvom negatívneho hodnotenia očakávaných podnikateľských aktivít a stavu zásob. Indikátor dôvery v službách vo februári opäť vzrástol, jeho hodnota 8,3 bodu sa v porovnaní s januárom zvýšila o štyri body. Vývoj indikátora bol ovplyvnený priaznivými hodnoteniami podnikateľskej situácie, pričom dopyt za posledné tri mesiace a rovnako aj očakávaný dopyt respondenti hodnotili mierne negatívne.
Spotrebiteľská atmosféra sa oproti minulému mesiacu príliš nezmenila. Vo februári 2018 sezónne očistený indikátor spotrebiteľskej dôvery klesol o 0,4 bodu na úroveň mínus 4,1 bodu. Priaznivý vývoj očakávanej ekonomickej situácie a čiastočne i predpokladanej nezamestnanosti bol prevážený nepriaznivým vývojom odhadovaného vývoja finančnej situácie a perspektív úspor v domácnosti. Respondenti boli o 2,8 bodu optimistickejší ako v rovnakom období minulého roka a aktuálny výsledok prevyšoval i dlhodobý priemer.
Přijímání ukrajinských zaměstnanců českými firmami trvá příliš dlouho
5. 3. 2018
Od srpna 2016 mohou firmy ve zrychleném řízení přijímat pracovníky z Ukrajiny. Zatímco podle tradičních postupů vyřízení dlouhodobého pracovního povolení pro Ukrajince trvalo déle než rok, Režim Ukrajina proceduru zkrátil zhruba na šest měsíců.
Právě dlouhé lhůty jsou podle Michaely Macharik jedním z důvodů, proč si někteří Ukrajinci svou cestu do Česka rozmyslí a nakonec vycestují do jiné země, kde je procedura jednodušší. Jako příklad uvádí Polsko, které má výrazně pružnější pravidla, co se týče náboru lidí z ciziny. "Polsko takto vydává milion povolení ročně," dodává. Ministerstvo zahraničí se letos kvóty rozhodlo navýšit. Nově tak bude možné za rok vyřídit až dvojnásobek žádostí. Možnost využít Režimu Ukrajina však i nadále nebudou mít všechny společnosti. "Já říkám, že zrychlené řízení mají některé firmy za odměnu," uvádí Macharik. V okamžiku, kdy je firma do programu zařazena, na řadě jsou ukrajinští zájemci o práci v dané firmě. Ti musí čekat, než dostanou termín schůzky na konzulátu ve Lvově. Na místo se pak musí dostavit se všemi potřebnými dokumenty, na základě kterých mohou obdržet zaměstnaneckou kartu. Po této fázi, která zabere zhruba čtyři měsíce, běží šedesátidenní lhůta, v rámci které žádost posuzuje ministerstvo vnitra. Pokud úředníci v určité fázi procesu objeví v žádosti nesrovnalost, může se tím celý proces prodloužit. Některé firmy na pracovníky z Ukrajiny nedosáhnou, přestože formálně splňují veškeré požadavky. Důvodem je, že se Režim Ukrajina vztahuje pouze na určitý druh pracovníků. V takovém případě musí společnosti žádat o zaměstnance v rámci tradičního a dlouhého procesu. "V rámci Režimu Ukrajina například není možné do Česka přivést uklízečky," uvedla na workshopu Macharik. Z převážné části podle ní Ukrajinci míří do výrobních závodů, kde zastávají pozice montážních dělníků, obráběčů kovů či svářečů.