V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.

Ak veríme v absolútnu platnosť Murphyho zákonov, potom s nimi musíme počítať v každej situácii a v každom okamihu, bez ohľadu na to, či práve opravujeme práčku, alebo na zelenej lúke nadávame na šéfa, vládu či svokru.

Kto veciam nerozumie, toho je nebezpečné pustiť medzi veci.

Ak máš pochybnosti o budúcom vývoji, predpokladaj, že zlý trend bude pokračovať.

Život je najrozšírenejšia a najchytľavejšia pohlavná choroba, ktorá sa v sto percentách prípadov končí smrťou.

Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

Zákon ľudovej školy: Aj politik, ktorý stále niečo ráta, sa raz preráta.

Zákon najvyššej priority: Najskôr sa prijímajú zákony, čo ľuďom nič dobré neprinesú, potom zákony, čo sú ľuďom na škodu, a k tým, čo by ľuďom pomohli sa nikdy nedostanú.

Zákon chybných počtov: Na prijatie dobrého zákona vždy chýba jeden hlas.