Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Všetky počítače vedie čakať tou istou rýchlosťou.

Kedykoľvek sa treba vyhovoriť, vyhovorte sa na počítač.

Kto verí tomu, čo počuje, je šťastný. Kto pochybuje, je múdry.

To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.

Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.

Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.

Ak vaše slová prestávajú počúvať, je čas na zmenu štýlu: menej slov a viac úplatkov.

Ak myslíte, nebojte sa, z inej stránky môžete byť preto ešte celkom normálny.

Ak sa príliš pretŕčate, prídete o hlavu. Na druhej strane si konečne budete rovný s ostatnými.