„Pán advokát, rozprávali ste sa mojou manželkou?“ „Áno. Všetky vaše návrhy však odmieta. Odkazuje, že ak dohodnutú čiastku do týždňa nepošlete, vráti sa späť.

Pýta sa nepodnikateľ svojho priateľa podnikateľa: „Poraď mi, čo mám robiť?! Lekár mi povedal, že mi hrozí úplná strata pamäti.“ „Najlepšie urobíš, ak začneš robiť veľké dlžoby.“

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin

Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.

V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.

Omyl je jednou z ciest ako postupovať k cieľu. A vôbec to nemusí byť cesta najdlhšia.

Peniaze môžu k človeku prísť samé, ale k múdrosti už musí prísť človek sám.

Vždy je výhodnejšie, ak je k dispozícii niekto, na koho možno hodiť zodpovednosť za svoje chyby.

Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.