Regionálna investičná pomoc
6. 3. 2024
Novela zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov reaguje na krízu, ktorá spôsobila naliehavú potrebu znižovania závislosti Slovenskej republiky a Európskej únie od fosílnych palív urýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, dekarbonizáciou priemyslu a podporou investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
Aj vzhľadom na globálne výzvy hrozilo odklonenie investícií do týchto odvetví v prospech tretích krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru. Investície v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo majú byť zamerané na riešenie kľúčových aspektov závislosti od fosílnych palív a na podporu intenzívnej transformácie smerom k cieľom plánu REPowerEU. Na účely podpory týchto investícií sa zavádza mimoriadna investičná pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktorá je založená na už existujúcej regionálnej investičnej pomoci. Zákon sa zameriava na vytýčenie špecifických pravidiel a podmienok pre mimoriadnu investičnú pomoc, pričom vo všetkých ostatných aspektoch primerane aplikuje pravidlá a podmienky poskytovania regionálnej investičnej pomoci. Tento prístup bol zvolený z dôvodu efektívne nastaveného systému poskytovania regionálnej investičnej pomoci, veľkej podobnosti regionálnej a mimoriadnej investičnej pomoci a z dôvodu potreby čo najrýchlejšieho zavedenia podpory investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo do praxe. Právna úprava sa do veľkej miery opiera o dočasný krízový rámec, pričom špecifické podmienky budú upravené nariadením vlády Slovenskej republiky. Ambíciou zákona nebolo komplexne riešiť transformáciu hospodárstva, ale zavedením mimoriadnej investičnej pomoci motivovať investorov pôsobiacich v oblasti výroby batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov a vybavenia na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého, k umiestneniu nových investícií na území Slovenskej republiky.
K
Zmena zákona o dizajnoch
28. 9. 2018
Novelou zákona o ochranných známkach sa s účinnosťou od 14. 1. 2019 mení i zákon o dizajnoch.
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze zapísaného dizajnu, ak už bol ten istý zapísaný dizajn vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Pri výmaze zapísaného dizajnu z registra platí, že k zápisu dizajnu do registra nedošlo.
Ďalšou právnou úpravou sa spresnilo, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na dizajn. Neprípustným po novom bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze dizajnu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý dizajn už bol predtým vymazaný.
Novelizácia zákona o úžitkových vzoroch
28. 9. 2018
Ustanovenia o prevode úžitkového vzoru, ustanovenia o prechode úžitkového vzoru, ustanovenia o záložnom práve k úžitkovému vzoru sa od 14. 1. 2019 dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu, prechodu alebo o záložnom práve k úžitkovému vzoru to nepreukazujú.
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
Zmyslom doplnenia zákona je tiež zverejnenie vylúčenej prihlášky úžitkového vzoru, v prípade ak pôvodná prihláška už bola predtým zverejnená. Vylúčená prihláška sa zverejní spolu s rešeršnou správou, ktorá sa týka len tejto vylúčenej vyhlášky.
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze úžitkového vzoru, ak už bol ten istý úžitkový vzor vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Výmaz úžitkového vzoru má účinky, akoby úžitkový vzor nebol do registra zapísaný.
Úpravou zákona sa od januára spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie.
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR bolo žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v správnom poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente. Zároveň sa vypustil nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefaxom.
Novelizácia patentového zákona
27. 9. 2018
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (patentová listina, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení zákona o patentoch tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú od 14. januára vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe.
Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.
Ekonomika neporastie podľa očakávaní, NBS zmiernila prognózu
27. 9. 2018
Národná banka Slovenska (NBS) znížila odhad rastu hrubého domáceho produktu Slovenska na budúci rok.V aktuálnej prognóze totiž očakáva, že slovenské hospodárstvo v budúcom roku stúpne o 4,5 percenta, čo oproti predchádzajúcej prognóze znamená zníženie odhadu o 0,3 percentuálneho bodu. Dôvodom revízie prognózy pre budúci rok je očakávaný slabší zahraničný dopyt a predpokladané spomalenie dynamického rastu investícií. Pre tento rok ponecháva centrálna banka odhad rastu bez zmeny na úrovni 4 percent a v roku 2020 by mala slovenská ekonomika rásť rovnako 4-percentným tempom.
Vhodný čas na reformy .Riziká v aktuálnej prognóze centrálna banka vidí najmä v možnom spomalení hospodárskeho rastu. „Riziko pomalšieho rastu ekonomiky predstavuje najmä prehlbovanie protekcionizmu v svetovom obchode. Z domácich faktorov je najväčšou neistotou rozloženie nábehu novej produkcie v automobilovom priemysle,“ uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.
Šéf centrálnej banky zároveň opäť zopakoval výzvu NBS, aby sa aktuálna dobrá kondícia hospodárstva využila na zavádzanie štrukturálnych reforiem zameraných na zvyšovanie rastového potenciálu a zároveň, aby sa nastavili fiškálne politiky tak, aby bolo možné kryť budúce riziká. „Dôležité je nastaviť priaznivé podmienky pre rozvoj investícií, podnikateľského prostredia a kvality pracovnej sily s cieľom podpory rastu produktivity práce, ktorá začína zaostávať za rastom miezd,“ dodal Makúch.
Lepšie vyhliadky na trhu práce. Inflácia by pritom podľa aktuálnej prognózy NBS mala dosiahnuť v tomto roku 2,6 percenta, v budúcom roku 2,7 percenta a v roku 2020 2,4 percenta. Pri prognóze rastu spotrebiteľských cien centrálna banka upravovala iba predikciu pre budúci rok, a to o 0,4 percentuálneho bodu nahor.
Pozitívnejšie ako v predchádzajúcej prognóze centrálna banka očakáva vývoj na trhu práce. Prognózu rastu zamestnanosti pre tento aj budúci rok navýšila o 0,3 percentuálneho bodu na 2,1 percenta, resp. 1,5 percenta. Pre rok 2020 ponecháva odhad rastu zamestnanosti bez zmeny na úrovni 1 percenta. Miera nezamestnanosti by mala klesať postupne v tomto roku na 6,8 percenta, v budúcom roku na 6,3 percenta a v roku 2020 na 5,8 percenta.
Mzdy budú rásť rýchlejšie. Výrazne rýchlejšie by mali v slovenskej ekonomike rásť aj mzdy. NBS totiž navýšila odhad rastu priemernej nominálnej mzdy pre tento rok o 0,4 percentuálneho bodu na 6,2 percenta, pre budúci rok o 1,1 percentuálneho bodu na 6,9 percenta a pre rok 2020 o 0,9 percentuálneho bodu na 6,5 percenta. Priemerná reálna mzda by tak mala podľa prognózy centrálnej banky v tomto roku stúpnuť o 3,5 percenta, v budúcom roku o 4 percentá a v roku 2020 o 3,9 percenta. Znamená to navýšenie odhadu o 0,4 percentuálneho bodu v tomto roku, o 0,7 percentuálneho bodu v budúcom roku, resp. o 0,8 percentuálneho bodu v roku 2020.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)