Regionálna investičná pomoc
6. 3. 2024
Novela zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov reaguje na krízu, ktorá spôsobila naliehavú potrebu znižovania závislosti Slovenskej republiky a Európskej únie od fosílnych palív urýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, dekarbonizáciou priemyslu a podporou investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
Aj vzhľadom na globálne výzvy hrozilo odklonenie investícií do týchto odvetví v prospech tretích krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru. Investície v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo majú byť zamerané na riešenie kľúčových aspektov závislosti od fosílnych palív a na podporu intenzívnej transformácie smerom k cieľom plánu REPowerEU. Na účely podpory týchto investícií sa zavádza mimoriadna investičná pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktorá je založená na už existujúcej regionálnej investičnej pomoci. Zákon sa zameriava na vytýčenie špecifických pravidiel a podmienok pre mimoriadnu investičnú pomoc, pričom vo všetkých ostatných aspektoch primerane aplikuje pravidlá a podmienky poskytovania regionálnej investičnej pomoci. Tento prístup bol zvolený z dôvodu efektívne nastaveného systému poskytovania regionálnej investičnej pomoci, veľkej podobnosti regionálnej a mimoriadnej investičnej pomoci a z dôvodu potreby čo najrýchlejšieho zavedenia podpory investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo do praxe. Právna úprava sa do veľkej miery opiera o dočasný krízový rámec, pričom špecifické podmienky budú upravené nariadením vlády Slovenskej republiky. Ambíciou zákona nebolo komplexne riešiť transformáciu hospodárstva, ale zavedením mimoriadnej investičnej pomoci motivovať investorov pôsobiacich v oblasti výroby batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov a vybavenia na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého, k umiestneniu nových investícií na území Slovenskej republiky.
K
Zdražovanie sa nezastaví ani v budúcom roku
22. 12. 2021
Keď Národná banka v júni oznamovala, že rýchlemu rastu cien sa nevyhneme, na budúci rok stanovila tempo na základe spoločného európskeho indexu na 2,5 percenta.
Odvtedy sa však veľa zmenilo a v jej zimnej predikcii sú už očakávania úplne iné. V roku 2022 má byť inflácia viac ako dvojnásobne vyššia.
Už minulý mesiac medziročné tempo inflácie podľa harmonizovaného indexu dosiahlo 4,8 percenta. Centrálna banka teraz v revidovanom odhade na rok 2022 ráta so zrýchlením na 5,7 percenta a s kulmináciou na začiatku roka.
V
Ministerstvo pôdohospodárstva spustilo výzvu na projekty pre potravinárov
17. 12. 2021
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spustilo výzvu na projekty pre potravinárov v hodnote 170 miliónov eur. Oznámil to minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Samuel Vlčan.
Žiadatelia budú môcť predkladať svoje žiadosti elektronickou formou od 14. januára 2022, pričom výzva bude otvorená do 31. marca budúceho roka.
Prostriedky z výzvy na podporu investícií podľa neho pomôžu všetkým - malým, stredným aj veľkým potravinárskym podnikom. Zapojiť sa môžu aj spracovatelia poľnohospodárskej prvovýroby.
Pomoc je podľa jeho slov rozdelená do siedmich oblastí - mäsopriemysel, pekárenský a cukrovinkársky priemysel, mliekarenský priemysel, konzervárenský a mraziarenský priemysel, cukrovarnícky a tukový priemysel, priemysel na výrobu kŕmnych zmesí a priemysel výroby piva, vína, liehu a nealkoholických nápojov.
Na zjednodušenie obstarávania budú môcť žiadatelia využiť bezplatnú elektronickú aplikáciu JOSEPHINE. Na zníženie administratívnej záťaže pri obstarávaní sú pripravené jednotné šablóny a videomanuály, ktoré budú k dispozícii pre žiadateľov po registrácii v aplikácii podľa informácií uvedených vo výzve.
Výzva bude podľa agrorezortu zverejnená na webstránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Formálnu asistenciu pri podávaní žiadostí o nenávratný finančný príspevok bude poskytovať Agentúra pre rozvoj vidieka.
V
Slovenskú ekonomiku zasiahla komoditná kríza
13. 12. 2021
Automobilovú veľmoc počas čipovej krízy zachraňuje hutníctvo. Export Slovenska, ktorý je roky postavený na vývoze vozidiel, sa po troch mesiacoch záporného salda dostal do plusu – a to vo výške 291 miliónov eur.
Kým automotive segment vykázal už tretí mesiac za sebou medziročný pokles, ďalšie významné odvetvia, ako je napríklad výroba a spracovanie kovov, pokračujú vo výraznom raste.
Kormidlo tak zobrali do rúka kapitáni priemyslu. V porovnaní s vlaňajším októbrom bol teraz ich vývoz vyšší o vyše 31 percent a zároveň o takmer štvrtinu prekročil aj hodnoty spred pandémie.
„Hutníci u nás ťažia najmä z dlhodobého vysokého dopytu v stavebníctve. Gumárenský priemysel reaguje tiež na dopyt v stavebníctve i automobilovom priemysle,“ konštatuje predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek. Darí sa im najmä preto, lebo vstupujú na trh ako sekundárna produkcia pre iné odvetvia.
V
Zásady domácke práce a telepráce
8. 12. 2021
Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o technických problémoch spojených s nefunkčnosťou technického vybavenia a programového vybavenia, o nefunkčnosti internetového pripojenia alebo o iných podobných príčinách, ktoré mu znemožňujú vykonávať prácu.
Uvedené § 52 ods. 9 ZP má veľký význam aj z pohľadu pracovnoprávnej zodpovednosti, nakoľko keď zamestnanec včas neoznámi uvedené skutočnosti svojmu zamestnávateľovi a dôjde k oneskoreniu splnenia pracovnej úlohy, prípadne vzniku škody zamestnávateľovi, tak zamestnanec nesie prípadné nepriaznivé právne následky, ktoré s takýmto neohlásením ZP spája (napríklad môže ísť o povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla).
V pracovnej zmluve si zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť fakultatívne aj tieto špecifiká výkonu domáckej práce a telepráce:
- miesto výkonu domáckej práce a telepráce, môže si ho prípadne určiť sám zamestnanec, a to úplne alebo sčasti, ak to povaha práce umožňuje,
- rozsah domáckej práce alebo telepráce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca alebo telepráca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca,
- organizovať výkon domáckej práce alebo telepráce si môže aj zamestnanec sám, teda si sám bude rozvrhovať pracovný čas počas pracovného týždňa alebo sa dohodnú konkrétnosti výkonu domáckej práce alebo telepráce v rámci pružného pracovného času, tento však musí rešpektovať ustanovenia § 88 a § 89 ZP, predovšetkým jednotlivé zložky pružného pracovného času, ktoré sú dané obligatórne. Podľa § 52 ods. 2 ZP platí, že za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Pri takomto výkone práce sa uplatní § 52 ods. 8 písm. b) a odseky 9 až 11 ZP primerane.
K