Regionálna investičná pomoc
6. 3. 2024
Novela zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov reaguje na krízu, ktorá spôsobila naliehavú potrebu znižovania závislosti Slovenskej republiky a Európskej únie od fosílnych palív urýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, dekarbonizáciou priemyslu a podporou investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
Aj vzhľadom na globálne výzvy hrozilo odklonenie investícií do týchto odvetví v prospech tretích krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru. Investície v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo majú byť zamerané na riešenie kľúčových aspektov závislosti od fosílnych palív a na podporu intenzívnej transformácie smerom k cieľom plánu REPowerEU. Na účely podpory týchto investícií sa zavádza mimoriadna investičná pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktorá je založená na už existujúcej regionálnej investičnej pomoci. Zákon sa zameriava na vytýčenie špecifických pravidiel a podmienok pre mimoriadnu investičnú pomoc, pričom vo všetkých ostatných aspektoch primerane aplikuje pravidlá a podmienky poskytovania regionálnej investičnej pomoci. Tento prístup bol zvolený z dôvodu efektívne nastaveného systému poskytovania regionálnej investičnej pomoci, veľkej podobnosti regionálnej a mimoriadnej investičnej pomoci a z dôvodu potreby čo najrýchlejšieho zavedenia podpory investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo do praxe. Právna úprava sa do veľkej miery opiera o dočasný krízový rámec, pričom špecifické podmienky budú upravené nariadením vlády Slovenskej republiky. Ambíciou zákona nebolo komplexne riešiť transformáciu hospodárstva, ale zavedením mimoriadnej investičnej pomoci motivovať investorov pôsobiacich v oblasti výroby batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov a vybavenia na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého, k umiestneniu nových investícií na území Slovenskej republiky.
K
Prostriedky na zatepľovanie domov a bytov
31. 3. 2009
Rada pre hospodársku krízu sa venovala aj problematike zatepľovania. Členovia rady sa dohodli, že o vyčlenení konkrétnej výšky prostriedkov na zatepľovanie sa rozhodne na ďalšom rokovaní.
Premiér oznámil, že rada je pripravená rozhodnúť o zvýšení
objemu finančných prostriedkov, ktoré sú v Štátnom fonde rozvoja bývania. Vyčlenené prostriedky by mali uspokojiť
všetky požiadavky, ktoré na fond v súčasnosti sú. Premiér zároveň oznámil, že
rada v ďalšom období nebude prijímať
opatrenia, ktoré by zvyšovali deficit štátneho rozpočtu.
Správca ciest zodpovedá za jamy na ceste i za škodu na aute
30. 3. 2009
Nabehli ste autom na výtlk a poškodili ste si pnemumatiku alebo podvozok? Určite nie ste tento rok ani prvý ani posledný. Najmä počas prvých jarných týždňov si treba dávať pozor.
Ak sa
jame predsa len nevyhnete, za škodu, ktorá sa vám stala, je zodpovedný
správca cesty. Pri cestách druhej a tretej
triedy je ním krajská samospráva, pri cestách prvej triedy Slovenská správa
ciest, v prípade diaľnic Národná diaľničná spoločnosť a obec, ak sa vám to
stane za jej označením.
K peniazom sa ľahšie dostanete v prípade,
že máte uzavretú havarijnú poistku.
Poisťovňu by ste mali volať kvôli obhliadke.
Poisťovňa škodu nahradí a následne ju
bude vymáhať od správcu. Ak nemáte havarijnú poistku, o odškodnenie žiadajte
sami. Výsledok by mal byť taký istý. Poškodený, aj keď má uzatvorené iba povinné zmluvné poistenie, má
nárok na odškodnenie vo výške škody, aká mu bola spôsobená a danie motorového
vozidla do pôvodného stavu.
V oboch prípadoch by mal poškodený dostať
náhradu v plnej výške. Poškodený je však povinný dostatočne preukázať príčinu
vzniku škody, ako aj jej výšku. Pre tento účel je nevyhnutné škodu, ktorá
vznikla, zdokumentovať.
Ak pri vymáhaní peňazí budú chýbať dôkazy,
škodu vám nikto nepreplatí. Správca komunikácie sa zodpovednosti zbaví v
prípade, ak preukáže, že nebolo v medziach jeho možností tieto chyby odstrániť,
ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Slovensko najmenej rizikové
27. 3. 2009
V porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy (SVE) je Slovensko vnímané pri hodnotení dopadov hospodárskej krízy ako jedna z najmenej rizikových krajín.
Konštatuje sa to v analýze Inštitútu
finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR. Slovensko toto
hodnotenie získalo na základe nízkej zadĺženosti obyvateľstva, stabilnému
makroekonomickému prostrediu a vďaka zavedeniu eura v úvode tohto roka. Pozícia
Slovenska je relatívne stabilná z
pohľadu dopadov nízkeho prílevu kapitálu. Úvery sú bezpečne kryté domácimi
depozitmi. Slovensko v posledných rokoch znižovalo deficit verejných financií a
deficit bežného účtu bol na relatívne udržateľnej úrovni. Podľa inštitútu je Slovensko vnímané
ako jedna z najmenej rizikových krajín
v regióne SVE, aj vďaka vstupu do eurozóny začiatkom roka 2009.
Banky prijímajú vlastné protikrízové riešenia
27. 3. 2009
Banky sa rôznymi protikrízovými zvýhodneniami snažia zlepšiť čísla o poskytnutých úveroch. Na poklese objemov poskytnutných hypoték sa teda neodrazili reštrikčné opatrenia bánk, ale strach ľudí zobrať si hypotéku.
Tento strach sa snažia banky eliminovať poskytovaním rôznych výhod.
Ten, kto sa banke zaviaže v súčasnosti, že
bude ďalších 20 alebo 30 rokov splácať hypotéku, môže v porovnaní s doterajšími
hypodlžníkmi získať niekoľko výhod. Jednou z nich je napríklad odpustenie
niektorých poplatkov.
Väčšina bánk zvýhodňuje fixáciu úrokov, inde
ponúkajú certifikát zaručujúci, že klient nebude platiť banke za jednu
zmenu v úverových podmienkach, inde
neúčtujú poplatok za zmenu zmluvných podmienok hypotéky.
Pri hypotékach banky vyžadujú poistenie
nehnuteľností vinkulované v prospech banky. Ďalšie poistky sú dobrovoľné a
zvyšujú mesačnú splátku.