Murphy radí
Deti naše poklady
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.
Kto odrazu naháňa dvoch zajacov, nielenže nechytí jedného z nich, ale často nechytí ani jedného.
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
(Myšlienky bez cla)
Nevytesané pravdy - I. večer
Na ťažké a zložité problémy sa vždy nájde jednoduchá, ľahko pochopiteľná ale nesprávne odpoveď.
Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.
Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy a byrokrati
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)