Ak neurobíte z odvolania pracovníka rozsudok smrti, tak časom dosiahnete, že každý bude na takom mieste, na aké stačí.

Telefón zvoní práve vtedy, keď stojíš pred dverami a nevieš nájsť kľúč.

Z dvoch možných udalostí nastane vždy tá menej priaznivá.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Dobrý vedúci rozhodne aj z malého množstva údajov.

Každý vie rozhodnúť, ak disponuje dostatočným množstvom údajov.

Absolútna prispôsobivosť v sebe obsahuje prísľub neschopnosti.

Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.

Ak sa dá nejaká myšlienka realizovať po tom, ako úspešne prešla cez schvaľovaciu mašinériu, potom sa ju vôbec neoplatí realizovať.

Odkladanie, ktoré vydrží dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.