Rast slovenskej ekonomiky tento rok zrýchli, inflácia spomalí, hovorí analytik
8. 1. 2024
Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. Rast slovenskej ekonomiky môže v tomto roku zrýchliť na 2 % z odhadovaného 1,1 % v minulom roku. Podporený bude spotrebou domácností vďaka rastu reálnych miezd, ako aj investičnou aktivitou najmä cez Plán obnovy. V závere roka môže pomôcť aj očakávané oživenie v zahraničných ekonomikách, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Predpokladáme, že inflácia v tomto roku výraznejšie spomalí, z dvojciferných úrovní by mohla poklesnúť až smerom k štyrom percentám," priblížil. Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. V dôsledku toho sa podľa analytika odkladá do budúcnosti nevyhnutné dorovnanie trhovej úrovne týchto cien. Ceny komodít sa postupne upokojujú, do popredia sa naopak dostanú mzdovo-inflačné tlaky.
Trh práce ostane aj v roku 2024 napätý a miera nezamestnanosti nízka. „Zamestnávatelia budú naďalej bojovať so štrukturálnymi problémami (nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily) a nič nenasvedčuje zlepšeniu situácie, práve naopak," konštatoval Horňák, pričom upozornil na rast odchodov do dôchodku a nízky prílev zahraničnej pracovnej sily.
Napätá situácia spojená s nedostatkom pracovníkov spolu s dlhším obdobím zvýšenej inflácie bude podľa ekonóma motivovať zamestnancov k vyšším mzdovým požiadavkám. "Predpokladáme, že nominálne mzdy môžu v priemere narásť v tomto roku o 7,5 %. Toto percento by zabezpečilo aj svižný nárast reálnych miezd o viac než tri percentá, čiastočne vykrývajúci dlhšie obdobie poklesu kúpyschopnosti," priblížil.
Vládu čaká podľa Horňáka v ekonomickej oblasti tento rok viacero výziev. Bude musieť riešiť zhoršenú udržateľnosť verejných financií, a to aj pod hrozbou procedúry nadmerného deficitu a nižších ratingov. „Okrem pokračovania v Pláne obnovy bude musieť aj naštartovať čerpanie eurofondov z nového programového obdobia 2021 - 2027, kde sme už za polovicou, no čerpanie prakticky nezačalo. V centre záujmu ostane energetika - finišovanie 4. bloku Mochoviec a potreba zintenzívnenia zelenej transformácie na Slovensku," doplnil analytik.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovenská ekonomika pocíti ekologickú stratégiu z dielne EÚ
7. 3. 2019
Cieľom je dosiahnuť nízkouhlíkovú ekonomiku do roku 2050. O dlhodobej strategickej vízii Európskej únie (EÚ) s názvom Čistá planéta pre všetkých sa diskutuje na všetkých formátoch ministerských zasadnutí v Rade EÚ a bola aj témou utorňajších rokovaní ministrov životného prostredia v Bruseli. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Norbert Kurilla.
O vízii Čistá planéta pre všetkých budú na marcovom samite EÚ (21. - 22. 3.) rokovať aj hlavy vlád a štátov. Cieľom je dosiahnuť nízkouhlíkovú ekonomiku do roku 2050, pričom európske hospodárstvo má byť nielen klimaticky neutrálne, ale aj prosperujúce, moderné a konkurencieschopné. Kurilla potvrdil, že diskusie v Rade ministrov sa týkali aj ambicióznych vízií o bezuhlíkovej budúcnosti, ktorá je potrebná pre Slovensko, pre Európu a pre celý svet, lebo "máme iba jednu planétu". Podľa jeho slov je táto vízia "prierezová", lebo sa ňou zaoberajú všetky formáty ministerských zasadnutí, a je logické, že Rada EÚ pre životné prostredie má zrejme najambicióznejšiu víziu. Zároveň pripomenul špecifické postavenie Slovenska, ktoré sa pri dosahovaní týchto cieľov spolieha na jadrovú energetiku, ktorá nevytvára žiadne skleníkové emisie. "Takisto je pre Slovensko špecifický vysoký podiel energeticky intenzívnych odvetví. Na Slovensku je spotreba týchto odvetví až o 80 percent vyššia, ako je priemer EÚ," opísal situáciu. V praxi to znamená, že dôsledky dekarbonizácie budú pre SR citeľnejšie, aj preto treba v ďalších diskusiách, ktoré budú nasledovať aj na samite EÚ, klásť dôraz na to, aby sa v záujme zachovania konkurencieschopnosti našli vhodné ochranné opatrenia. Také, ktoré pomôžu ochrániť priemyselné zázemie, ktoré má Slovensko, a súčasne ponúknu dostatok stimulov a motivácií, aby sa investovalo do nízkouhlíkových riešení a čistých a udržateľných technológií. Kurilla zdôraznil, že pravidlá na znižovanie emisií musia byť globálne, aby boli účinné, čo EÚ presadzuje cez parížsku klimatickú dohodu. "Mňa teší, že ministri v utorok podporili túto víziu za predpokladu, že bude treba zohľadniť osobitné národné špecifiká," uviedol Kurilla a zopakoval, že na úrovni Slovenska ide o jadrovú energiu a podiel ťažkého priemyslu na tvorbe HDP. Spresnil, že proces dekarbonizácie je "nezastaviteľný", avšak netreba sa unáhliť pri hľadaní riešenia, lebo ide o víziu na ďalších 30 rokov. Podľa jeho slov Slovensko nezaostáva v "domácich úlohách", dôkazom čoho je aj minulotýždňové prijatie environmentálnej stratégie, ktorá hovorí o cieľoch do roku 2030 a týka sa aj ochrany ovzdušia a klimatických zmien. Jedným z jej cieľov je útlm spaľovania uhlia od roku 2023, čo povedie k zníženiu emisií. "Pracujeme tiež na domácej nízkouhlíkovej stratégii, ktorú by sme chceli dokončiť približne o jeden rok," dodal Kurilla. Upozornil na spoločnú štúdiu vypracovanú s partnermi so Svetovej banky, ktorá hovorí o nákladovo efektívnych možnostiach, ako znižovať emisie na Slovensku, čiže o tom, v ktorých sektoroch možno dosiahnuť najvyššie zníženie emisií za najmenej peňazí. "Výsledkom štúdie bude pripravenie údernej domácej stratégie, ktorá bude zárukou nízkouhlíkovej budúcnosti Slovenska," vysvetlil Kurilla.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovensko je v hodnotení ekonomickej slobody najhoršie v regióne
7. 3. 2019
Rebríček zostavuje americká nadácia Heritage. Slovensko sa v rebríčku ekonomickej slobody zostavovanom americkou nadáciou Heritage umiestnilo na 65. priečke zo 180 sledovaných krajín. V hodnotení regiónu tak krajina skončila na poslednom mieste.
Informovali o tom v pondelok na tlačovej konferencii zástupcovia zamestnávateľov, nadácie Heritage a nadácie F. A. Hayeka. Najslobodnejšou krajinou sa v roku 2019 stal Hongkong, ktorý si túto pozíciu udržiava už od roku 1995. V prvej päťke je aj Singapur, Nový Zéland, Švajčiarsko a Austrália. Zo susedných krajín má najlepšiu pozíciu Česko, ktoré skončilo na 23. mieste, Rakúsko sa umiestnilo na 31. priečke, Poľsko na 46. a Maďarsko na 64. priečke tesne pred Slovenskom. Z krajín západnej Európy sa za Slovenskom umiestnili už iba Francúzsko na 71. mieste a Taliansko na 80. priečke. "Slovensko sa nachádza v hodnotení aj iných meraní podmienok pre podnikanie niekde v polovici rebríčkov. Sme dlhodobo priemerní až podpriemerní," povedal Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. Súčasné dobré výsledky indikátorov sociálnej a ekonomickej úrovne, ako napríklad rast hrubého domáceho produktu a ďalšie, sú podľa Oravca dlhodobo neudržateľné. "Problém je regulácia," upozornil Oravec na veľké množstvo právnych noriem, ktoré ovplyvňujú podnikanie. Ministerstvo hospodárstva sa síce podľa Oravca postupne zlepšuje, čo sa týka kvality prijímaných opatrení v prospech podnikateľov, tieto balíčky však nevyvážia negatívne vplyvy ostatných zákonov. "Slovensko je krajina preregulovaná a podnikatelia majú problémy neporušiť zákon," poukázal na veľké množstvo zákonov Matúš Pošvanc z nadácie F. A. Hayeka. Slovensku podľa hodnotenia zhoršujú postavenie nedostatočné úsporné opatrenia vlády, nepružný trh práce a pomalé zavádzanie nevyhnutných reforiem. Slabé hodnotenie si Slovensko vyslúžilo aj za stále vysokú úroveň korupcie. Vysoké hodnotenie si, naopak, krajina odniesla za vysokú úroveň slobody obchodovania a stabilné verejné financie. "Z pohľadu RÚZ vláda SR dlhodobo nepovažuje podnikateľské prostredie a ekonomickú slobodu krajiny za svoju top prioritu. Naopak, svojimi nesystémovými opatreniami postupne výrazne zvyšuje celkové regulačné, daňové a odvodové zaťaženie, čo negatívne dopadá na kvalitu podnikateľského prostredia," uviedol tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. "Za najviac negatívne považuje RÚZ nasledovné opatrenia vlády SR - zavedenie 2,5-percentného odvodu pre obchodné reťazce, rekreačné poukazy, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a sviatok, zrušenie maloobchodného predaja vo sviatok a realizované i nedávno avizované dramatické zvýšenie minimálnej mzdy," doplnil Hošták. Nepriaznivé hodnotenia medzinárodných rebríčkov sú podľa RÚZ nielen dôležitou informáciou pre domácich tvorcov politík, ale mnohokrát práve lakmusovým papierikom pre rozhodnutia potenciálnych investorov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Audit – overenie účtovnej závierky
6. 3. 2019
Audítor ako nezávislý odborník overí účtovnú závierku a vyjadrí názor či sú finančné výkazy zostavené vo všetkých významných súvislostiach v súlade s príslušným rámcom finančného vykazovania.
Cieľom audítora je získať primerané uistenie o tom, že vo finančných výkazoch sa nenachádzajú žiadne významné nesprávnosti, ktoré by vznikli v dôsledku podvodu alebo chýb. Audit musí mať primeranú kvalitu a musí ho vykonávať audítor alebo audítorská spoločnosť podliehajúca prísnym požiadavkám, ktoré sú kladené na nezávislosť, objektívnosť, zodpovednosť, transparentnosť a spoľahlivosť s cieľom ochrany spotrebiteľov a investorov.
V zákone o účtovníctve je stanovené ktoré účtovné jednotky majú povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom, za akých podmienok a do akej lehoty. Niektoré spoločnosti majú povinnosť auditu každoročne ak im to ukladá osobitný predpis napr. Exportno-importná banka, zdravotná poisťovňa, Železnice SR, Burza cenných papierov, dôchodcovská správcovská spoločnosť a iné. Povinnému auditu sa nevyhnú ani vyššie územné celky, mestá a obce.
Obchodné spoločnosti a družstvá majú povinný audit iba v prípade ak, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce obdobie splnili aspoň dve zo stanovených podmienok. Kto si nezabezpečí overenie účtovnej závierky a spĺňa kritériá, riskuje finančný postih a daňový úrad v takomto prípade uloží pokutu za finančný delikt.
Verejný funkcionári
4. 3. 2019
Ochrana verejného záujmu je terčom neustáleho záujmu spoločnosti o čo najlepšiu úpravu právneho rámca tejto problematiky. Návrh na novelu ústavného zákona vychádza z požiadaviek na sprísnenie podmienok ochrany verejného záujmu a má snahu splniť i ďalšie požiadavky spoločnosti v tejto oblasti.
Zmeny v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov:
- rozšírenie okruhu verejných funkcionárov tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky verejné funkcie, v ktorých sa nakladá s finančnými prostriedkami štátu,
- sprecizovanie povinností verejných funkcionárov pri ochrane verejného záujmu a odstránenie doterajších vád ústavného zákona, ktoré vyplynuli predovšetkým z praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
- odstránenie v nedostatkoch právnej úpravy ochrany verejného záujmu, ktoré vyplynuli z návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku v štvrtom kole hodnotení,
- odstránenie nedostatkov právnej úpravy, predovšetkým v oblasti formy oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov ústavného zákona, ako súvisiacich nedostatkov oznámení po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie,
- požiadavka na odstránenie procesnoprávnych nedostatkov konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov,
- doriešenie vzťahu konania,
- zosúladenie s právnymi predpismi na ochranu osobných údajov, ako aj právnych predpisov upravujúcich používanie elektronické prostriedky vo verejnej správe.