Rast slovenskej ekonomiky tento rok zrýchli, inflácia spomalí, hovorí analytik
8. 1. 2024
Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. Rast slovenskej ekonomiky môže v tomto roku zrýchliť na 2 % z odhadovaného 1,1 % v minulom roku. Podporený bude spotrebou domácností vďaka rastu reálnych miezd, ako aj investičnou aktivitou najmä cez Plán obnovy. V závere roka môže pomôcť aj očakávané oživenie v zahraničných ekonomikách, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Predpokladáme, že inflácia v tomto roku výraznejšie spomalí, z dvojciferných úrovní by mohla poklesnúť až smerom k štyrom percentám," priblížil. Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. V dôsledku toho sa podľa analytika odkladá do budúcnosti nevyhnutné dorovnanie trhovej úrovne týchto cien. Ceny komodít sa postupne upokojujú, do popredia sa naopak dostanú mzdovo-inflačné tlaky.
Trh práce ostane aj v roku 2024 napätý a miera nezamestnanosti nízka. „Zamestnávatelia budú naďalej bojovať so štrukturálnymi problémami (nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily) a nič nenasvedčuje zlepšeniu situácie, práve naopak," konštatoval Horňák, pričom upozornil na rast odchodov do dôchodku a nízky prílev zahraničnej pracovnej sily.
Napätá situácia spojená s nedostatkom pracovníkov spolu s dlhším obdobím zvýšenej inflácie bude podľa ekonóma motivovať zamestnancov k vyšším mzdovým požiadavkám. "Predpokladáme, že nominálne mzdy môžu v priemere narásť v tomto roku o 7,5 %. Toto percento by zabezpečilo aj svižný nárast reálnych miezd o viac než tri percentá, čiastočne vykrývajúci dlhšie obdobie poklesu kúpyschopnosti," priblížil.
Vládu čaká podľa Horňáka v ekonomickej oblasti tento rok viacero výziev. Bude musieť riešiť zhoršenú udržateľnosť verejných financií, a to aj pod hrozbou procedúry nadmerného deficitu a nižších ratingov. „Okrem pokračovania v Pláne obnovy bude musieť aj naštartovať čerpanie eurofondov z nového programového obdobia 2021 - 2027, kde sme už za polovicou, no čerpanie prakticky nezačalo. V centre záujmu ostane energetika - finišovanie 4. bloku Mochoviec a potreba zintenzívnenia zelenej transformácie na Slovensku," doplnil analytik.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vyrovnaný rozpočet definitívne nebude, ekonomika prudko spomalila
20. 9. 2019
Rast HDP v tomto roku 2,4 HDP. "Deficit na rok 2019 bude nula, celá nula a Slovensko tak prvýkrát v histórii neminie viac ako dosiahne na svojich príjmoch," povedal ešte vlani v novembri premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Desať mesiacov na to jeho slová definitívne neplatia. To, o čom sa hovorilo už dlhšie, potvrdil minister financií Ladislav Kamenický. Rozpočet v tomto roku na nule neskončí. "Cieľ, bohužiaľ, nesplníme, hospodárenie skončí opäť v mínuse,“ vyhlásil minister bez toho, aby spresnil konkrétne čísla. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však odhaduje deficit vo výške 1,1 miliardy eur.
Jedným z dôvodov je prudké spomalenie ekonomiky Slovenska. Tá v tomto roku podľa odhadov analytikov z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií porastie len o 2,4 percenta. A ďalej má spomaľovať aj v budúcom roku. Kamenický sa snažil budúcoročnému rozpočtu pomôcť zvýšením spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktorá mala zdražieť cigarety. Tento krok mal do štátnej kasy priniesť navyše viac ako sto miliónov eur. Proti tomu sa výrazne ohradil šéf SNS Andrej Danko a začal poukazovať na vážne porušenie koaličnej zmluvy. Kamenický pred Dankom pravdepodobne cúvne. Najnovší odhad rastu HDP z dielne ministerstva financií nie je veľkým prekvapením. Rezort už dávnejšie pripúšťa, že ekonomika Slovenska spomaľuje. Ešte na konci minulého roka prognózoval, že bude rásť o 4,5 percenta, s čím sa počítalo aj pri zostavovaní rozpočtu na tento rok. Už vo februári prognózu rastu upravil na štyri percentá, v júni následne na 3,5 percenta. S nižším rastom rátali aj súkromné banky. V auguste odhadli, že ekonomika tento rok vzrastie len o 2,8 percenta HDP. Ešte v júni očakávali rast na úrovni 3,4 percenta. Ku korekcii pristúpili bankoví analytici po tom, čo Štatistický úrad zverejnil makroekonomické údaje za druhý štvrťrok. Podľa neho HDP za toto obdobie narástlo o dve percentá. "Spomalenie ekonomiky bude znamenať nižší rast príjmov a životnej úrovne, ako sme predpokladali pred niekoľkými mesiacmi. Preto tiež môže znamenať finančné problémy pre niektoré firmy, bežných ľudí ale i verejné financie" povedal analytik VÚB banky Michal Lehuta. Ekonomika spomaľuje najmä pre nižší zahraničný dopyt, v Nemecku a v eurozóne vidieť vplyv neistoty z odchodu Veľkej Británie z Európskej únie či obchodné vojny, vymenúva analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Obchodná vojna zúri najmä medzi Čínou a USA. Od začiatku septembra platia 15-percentné clá z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa na veľkú časť tovaru dovážaného z Číny. Obchodná vojna je jedným z dôvodov poklesu ekonomiky Nemecka, ktoré smeruje do recesie. V druhom štvrťroku HDP krajiny kleslo o 0,1 percenta. Nemecko je pritom najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. Firmy zo Slovenska tam za vlaňajšok vyviezli tovar za viac ako 17 miliárd eur, čo je viac ako pätina z celkového vývozu.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Maďarskí podnikatelia kúpili od januára takmer štyristo slovenských firiem.
20. 9. 2019
Záujem maďarských podnikateľov o slovenské firmy nepoľavuje. Potvrdzuje to analýza poradenskej spoločnosti Bisnode, ktorá skúmala záujem zahraničných vlastníkov o slovenské firmy.Analýza ukázala, že do Maďarska odišlo za prvých šesť mesiacov tohto roka 386 slovenských firiem.
Maďarsko tak naďalej ostáva v top trojke najobľúbenejších destinácií, kde končia slovenské spoločnosti. "Zvýšený záujem maďarských podnikateľov o slovenské firmy môžeme očakávať v dlhodobom horizonte. Môže za to jednak teritoriálna blízkosť, ale aj historické či ekonomické väzby so Slovenskom, vďaka ktorým je kúpa slovenských podnikov pre Maďarov stále atraktívna," tvrdí Petra Štěpánová, analytička spoločnosti. Za prvých šesť mesiacov odišlo zo Slovenska celkovo 1664 slovenských firiem, pričom maďarskí podnikatelia si pripísali na konto 386 z nich. Za celý minulý rok odišlo do Maďarska 593 slovenských firiem. Dáta z prvého polroku 2019 naznačujú, že záujem Maďarov o slovenské podniky narastá. Najviac firiem, ktoré kúpili Maďari, pochádzalo z Nitrianskeho (106), Bratislavského (70) a Banskobystrického kraja (67), najmenej firiem odišlo do Maďarska zo Žilinského (11) a Prešovského kraja (15).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Novinka pri emisiách. Firmy na nich ušetria dvakrát
18. 9. 2019
Ako prinútiť priemyselné podniky myslieť na životné prostredie? Európska únia to vymyslela jednoducho. Na vypúšťanie škodlivých plynov ich prinútila kupovať kvóty, ktorých je čoraz menej, a tým pádom sú čoraz drahšie.
To však malo aj negatívny efekt – hráčom, ktorí nestihli dostatočne rýchlo „ozeleniť“ svoju výrobu, zásadne narástli prevádzkové náklady. A štát si príjmy z predaja kvót nechával vo svojej kase. Zákon o obchodovaní s emisiami, ktorý minulý týždeň schválil parlament, však prináša novinku. Od roku 2021 tretina peňazí utŕžených za emisie poputuje do Modernizačného fondu, ktorý financie vráti do systému.
Matador sa zapája do nového biznisu
16. 9. 2019
Sto miliónov eur a stovky pracovných miest. To má priniesť prvá výroba batérií na našom trhu. Realizovať ju majú americká spoločnosť Wildcat, ktorá spolupracuje aj s gigantmi ako Apple, Samsung či BMW, a slovenská spoločnosť InoBat. Z dvojice investorov sa však stane trojica. Do projektu totiž vstupuje slovenský automotive dodávateľ Matador Group.
Výšku jeho investície do batériového projektu odmietli spoločnosti špecifikovať. Matador sa však má podieľať na vybudovaní výskumného a vývojového centra vrátane prvej slovenskej batériovej výrobnej linky s výkonom sto megawatthodín. Má poskytovať svoje produkty pre automobilových výrobcov situovaných v strednej a vo východnej Európe. „Matador sa dlhodobo profiluje a rozvíja najmä ako vývojová skupina, a to v oblasti vývoja časti automobilov, technológií pre automobilový priemysel a komplexných riešení v oblasti Industry 4.0,“ hovorí Martin Kele, generálny riaditeľ Matador Group.