Murphy radí
Murphy v parlamente
Ekologický zákon: Každá politická strana po krátkom čase pripomína žumpu. Najväčšie kusy sa dostanú navrch.
Zákon zachovania miery: Počet politikov ku korytu sa tlačiacich je rovný počtu politikov od koryta odstavených.
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
(Murphyho zákonník)
O podnikaní a vede - VII. večer
Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.
Ťažko je vznášať sa s orlami, ak si obklopený sliepkami.
Keď konečne pochopíš všetky výnimky, nebudeš mať ani poňatia o tom, o akom pravidle bola pôvodne reč.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Tanier, ktorý v návale zlosti hodíte po svojom manželskom partnerovi, rozbije vašu najmilšiu vec, ktorú ste si do manželstva priniesli.
V okamihu, keď sa začnete o niekoho zaujímať, začne on prejavovať priazeň inému.
Svadobná košeľa darovaná nevestou je vám priveľká, zato manželský chomút vás škrtí na krku.
(Murphyho zákonník)
Človek a informácie
S počítačom sa dá urobiť rýchlejšie naozaj všetko.
Kto verí tomu, čo počuje, je šťastný. Kto pochybuje, je múdry.
Všetky počítače vedie čakať tou istou rýchlosťou.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)