Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Ak nemáte na to, aby ste v tíme hrali prím, určite máte na to, aby ste ich deprimovali.

Ak ste ešte nedostali rozum, riaďte sa vlastnou hlavou.

Ak sa veci pokazia, svet sa ešte preto nezrúti – práve naopak, tá kopa pokazených harabúrd mu nedovolí padnúť.

Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.

Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.

Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.

Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!

Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...