Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

V núdzi poznáš nepriateľa.

Ak vám niekto sľúbi nápravu, to ešte neznamená, že sa veci obrátia k lepšiemu.

Je pekné, keď je niečo pekné, ale čo s tým, keď to nie je užitočné?

Príroda vždy fandí skrytým vadám a k človeku sa chová ako cudzí pes.

Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.

Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.

Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.

Múdrosť je schopnosť vyvarovať sa dokonalosti.

História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.