Rast slovenskej ekonomiky tento rok zrýchli, inflácia spomalí, hovorí analytik
8. 1. 2024
Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. Rast slovenskej ekonomiky môže v tomto roku zrýchliť na 2 % z odhadovaného 1,1 % v minulom roku. Podporený bude spotrebou domácností vďaka rastu reálnych miezd, ako aj investičnou aktivitou najmä cez Plán obnovy. V závere roka môže pomôcť aj očakávané oživenie v zahraničných ekonomikách, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Predpokladáme, že inflácia v tomto roku výraznejšie spomalí, z dvojciferných úrovní by mohla poklesnúť až smerom k štyrom percentám," priblížil. Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. V dôsledku toho sa podľa analytika odkladá do budúcnosti nevyhnutné dorovnanie trhovej úrovne týchto cien. Ceny komodít sa postupne upokojujú, do popredia sa naopak dostanú mzdovo-inflačné tlaky.
Trh práce ostane aj v roku 2024 napätý a miera nezamestnanosti nízka. „Zamestnávatelia budú naďalej bojovať so štrukturálnymi problémami (nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily) a nič nenasvedčuje zlepšeniu situácie, práve naopak," konštatoval Horňák, pričom upozornil na rast odchodov do dôchodku a nízky prílev zahraničnej pracovnej sily.
Napätá situácia spojená s nedostatkom pracovníkov spolu s dlhším obdobím zvýšenej inflácie bude podľa ekonóma motivovať zamestnancov k vyšším mzdovým požiadavkám. "Predpokladáme, že nominálne mzdy môžu v priemere narásť v tomto roku o 7,5 %. Toto percento by zabezpečilo aj svižný nárast reálnych miezd o viac než tri percentá, čiastočne vykrývajúci dlhšie obdobie poklesu kúpyschopnosti," priblížil.
Vládu čaká podľa Horňáka v ekonomickej oblasti tento rok viacero výziev. Bude musieť riešiť zhoršenú udržateľnosť verejných financií, a to aj pod hrozbou procedúry nadmerného deficitu a nižších ratingov. „Okrem pokračovania v Pláne obnovy bude musieť aj naštartovať čerpanie eurofondov z nového programového obdobia 2021 - 2027, kde sme už za polovicou, no čerpanie prakticky nezačalo. V centre záujmu ostane energetika - finišovanie 4. bloku Mochoviec a potreba zintenzívnenia zelenej transformácie na Slovensku," doplnil analytik.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Cena ropy stúpa ďalej
11. 6. 2009
Prekročila úroveň 72 USD (51,06 €) za barel. Pokles zásob ropy a ropných produktov v USA signalizuje, že dopyt po rope už možno dosiahol svoje dno.
Cena ropy od minulého piatka (5. 6.) vyskočila
viac ako o 5 % a v porovnaní s tohtoročným minimom sa viac ako zdvojnásobila.
Investori dúfajú, že zotavenie ekonomiky a s ním aj oživenie dopytu po rope nie
je ďaleko.
Dnes o 6.47 SELČ sa bPrečítajte si aj:
arel (159 litrov) ľahkej americkej ropy s júlovým kontraktom 6.47 na
ázijskom trhu predával za 72,09 USD. To je o 76 centov viac ako v stredu (10.
6.) na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze. Počas stredy kontrakt
posilnil o 1,32 USD a uzavrel na 71,33 USD za barel. Ropa Brent dnes ráno
zdražela o 63 centov na 71,43 USD za barel.
Vo svojom postupe smerom nahor a nad úroveň 75 USD za barel cena ropy
pokračuje. Prognóza, že priemerná cena ropy v roku 2010 bude okolo 85 USD za
barel, sa zrejme splní. Analytici Barclays Capital si myslia, že existuje
riziko ďalšieho rastu cien v najbližších kvartáloch.
Zahraničný obchod má rekordný prebytok
11. 6. 2009
V apríli skončil zahraničný obchod Slovenska v prebytku 372,4 milióna eur (11,22 miliardy Sk). Ide o najlepší výsledok od roku 2006, odkedy sú k dispozícii údaje podľa novej metodiky.
Číslo je výrazne lepšie než boli odhady analytikov, ktorí vo štvrtom mesiaci
očakávali schodok. Prepadol sa objem dovozu, výraznejšie klesol aj vývoz.
Obchodná bilancia sa oproti aprílu 2008
zlepšila o 606,4 milióna eur (18,27 miliardy Sk). Súčasne
štatistici zrevidovali marcový prebytok
na 104,9 milióna eur (3,16 miliardy Sk) z pôvodných 81,9 milióna eur (2,47 miliardy
Sk).
Medziročne export vo štvrtom mesiaci
klesol o 24,3 percenta na 3,39 miliardy eur (102,1 miliardy Sk), dovoz
sa prepadol o 35,9 percenta na 3,02 miliardy eur (91 miliárd Sk). Ďalšie
podrobnosti aprílovej obchodnej bilancie štatistici zverejnia o mesiac.
Štát si otvára dvere do bánk
10. 6. 2009
Dnes vláda prerokuje návrh zákona o stabilizačnej pomoci pre banky. Navrhuje dokonca zaoberať sa ním ďalej v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda zároveň tvrdí, že ide len o prevenciu. Na tom, že naše banky sú zdravé, sa zhodujú všetci zainteresovaní.
Podľa ekonómov je platenie strát finančných inštitúcií inančných inštitúcií z
vreciek daňových poplatníkov
principiálne nesprávne a nespravodlivé.
O svoje peniaze sa klienti v
bankách nemusia báť. Sú stopercentne garantované cez Fond ochrany vkladov.
V prípade, že sa banka dostane do problémov,
jej ťažkosti by sa z finančného sektora mohli preniesť aj do reálnej ekonomiky
alebo ohroziť celý finančný systém u nás. Preto chce mať rezort financií
možnosť získať v banke podiel a zabrániť tak ďalším škodám. Z pohľadu bánk je
tento zákon nepotrebný, z pohľadu vlády ide o reakciu na to, že podobné
opatrenia prijali aj európske krajiny.
Ekonómovia sa zhodli, že naše banky sú zdravé.
Jediný spôsob, ako by sa k nám mohla finančná nákaza dostať, by bol ten, že sa
do problémov dostane materská banka a bude chcieť prežiť na úkor svojej
slovenskej dcéry.
Pomoc štátu by banky museli vrátiť aj s
úrokmi.
Štát podľa zákona bude môcť banke pomôcť tak, že vloží peniaze zo
štátnych finančných aktív do jej základného imania alebo poskytne osobitné
záruky za jej záväzky. Môžu nimi byť dlhopisy, ktoré vydá banka so splatnosťou
do troch rokov, alebo krátkodobé úvery so splatnosťou do roka, ktoré banka
získa. O pomoc musí požiadať banka, schvaľovať ju bude vláda. Zatiaľ nie je
vyčlenený balík na prípadnú pomoc bankám. Získať ho určite nebude
jednoduché. Štátne finančné aktíva sú
dnes napnuté pre krízové pôžičky
štátnym podnikom, úver pre menový fond a spätný nákup akcií Transpetrolu.
Pomoc štátu banky budú môcť použiť len na ďalšie
poskytovanie úverov alebo na stabilizáciu svojej finančnej situácie. Na určitý
čas pred čerpaním pomoci, počas nej alebo po čerpaní pomoci budú musieť znížiť
platy a zmraziť odmeny členom svojho manažmentu a nebudú môcť vyplácať
dividendy. Počas čerpania pomoci bude môcť byť
členom štatutárneho alebo dozorného orgánu aj zástupca rezortu financií,
ak to bude chcieť. Pomoc banka bude vracať tak, že spätne odkúpi štátny podiel
alebo spätne zníži základné imanie banky a vyplatí štát ako akcionára.
Spôsob, ako prestane byť spoluakcionárom banky, štát
definuje hneď na začiatku v zmluve.
Zlacnenie úverov pre mladomanželov
10. 6. 2009
Od budúceho roka by sa mladomanželia mohli dočkať štátnej bonifikácie spotrebiteľských úverov. Štátnu podporu ministerstvo financií navrhuje zaviesť prostredníctvom bonifikácie úrokovej sadzby z úveru, ktorá by mala dosiahnuť 4,5 %.
Tri percentá z celkovej podpory manželom by mal prefinancovať
štát. Podľa návrhu ministerstvo by komerčné banky boli povinné znížiť sadzbu v
prípade poskytnutia úveru o ďalších 1,5 %. Bezúčelový úver so štátnou podporou
by však mohli banky poskytnúť maximálne do výšky 10 tis. eur.
V Koncepcii obnovy hospodárskeho rastu SR vypracovanej
ministerstvom financií a rezortom hospodárstva sa uvádza, že nárok na získanie
zvýhodneného spotrebného úveru získajú právoplatne zosobášení manželia, z
ktorých v čase žiadosti o úver ani jeden neprekročil vek 35 rokov a z ktorých v
čase žiadosti o úver ešte ani jeden nevyužil nárok na čerpanie úveru so štátnou
podporou. Vláda by sa materiálom mala
zaoberať v najbližšom období.
Nárok na získanie štátom bonifikovaného úveru
by však podľa návrhu ministerstva financií
mali od budúceho roka len tí manželia, ktorých spoločný príjem neprekročí
výšku 2,6 násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy v hospodárstve. Jednou z
podmienok je aj trvalý pobyt aspoň jedného z manželov žiadajúcich o úver na území SR.
O zavedení nového produktu ministerstvo
uvažuje od januára 2010, a to vzhľadom na legislatívne, rozpočtové a technické
dôvody.