Rast slovenskej ekonomiky tento rok zrýchli, inflácia spomalí, hovorí analytik
8. 1. 2024
Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. Rast slovenskej ekonomiky môže v tomto roku zrýchliť na 2 % z odhadovaného 1,1 % v minulom roku. Podporený bude spotrebou domácností vďaka rastu reálnych miezd, ako aj investičnou aktivitou najmä cez Plán obnovy. V závere roka môže pomôcť aj očakávané oživenie v zahraničných ekonomikách, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Predpokladáme, že inflácia v tomto roku výraznejšie spomalí, z dvojciferných úrovní by mohla poklesnúť až smerom k štyrom percentám," priblížil. Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. V dôsledku toho sa podľa analytika odkladá do budúcnosti nevyhnutné dorovnanie trhovej úrovne týchto cien. Ceny komodít sa postupne upokojujú, do popredia sa naopak dostanú mzdovo-inflačné tlaky.
Trh práce ostane aj v roku 2024 napätý a miera nezamestnanosti nízka. „Zamestnávatelia budú naďalej bojovať so štrukturálnymi problémami (nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily) a nič nenasvedčuje zlepšeniu situácie, práve naopak," konštatoval Horňák, pričom upozornil na rast odchodov do dôchodku a nízky prílev zahraničnej pracovnej sily.
Napätá situácia spojená s nedostatkom pracovníkov spolu s dlhším obdobím zvýšenej inflácie bude podľa ekonóma motivovať zamestnancov k vyšším mzdovým požiadavkám. "Predpokladáme, že nominálne mzdy môžu v priemere narásť v tomto roku o 7,5 %. Toto percento by zabezpečilo aj svižný nárast reálnych miezd o viac než tri percentá, čiastočne vykrývajúci dlhšie obdobie poklesu kúpyschopnosti," priblížil.
Vládu čaká podľa Horňáka v ekonomickej oblasti tento rok viacero výziev. Bude musieť riešiť zhoršenú udržateľnosť verejných financií, a to aj pod hrozbou procedúry nadmerného deficitu a nižších ratingov. „Okrem pokračovania v Pláne obnovy bude musieť aj naštartovať čerpanie eurofondov z nového programového obdobia 2021 - 2027, kde sme už za polovicou, no čerpanie prakticky nezačalo. V centre záujmu ostane energetika - finišovanie 4. bloku Mochoviec a potreba zintenzívnenia zelenej transformácie na Slovensku," doplnil analytik.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Záujem o úvery medziročne klesol
2. 9. 2010
Aj keď záujem podnikového sektora o nové úvery v júli 2010 rástol, celkove ich stavy medziročne klesali.
Uviedla to vo svojom materiáli určenom členom vlády Národná banka Slovenska. Objem nových úverov podnikom rástol v júli už druhý mesiac po sebe, medziročne o 16,9 %. Na náraste sa prejavil najmä vyšší záujem o úvery na nehnuteľnosti (o 148,9 %) v dôsledku sezónnosti.
Deficit bude vyšší, ako sa predpokladalo
2. 9. 2010
Verejné financie Slovenska v tomto roku skončia pravdepodobne s vyšším deficitom, ktorý by mal dosiahnuť 7,8 % výkonu ekonomiky, než predpokladala bývala vláda.
Ešte v šiestom mesiaci úrad očakával, že schodok dosiahne 6,98 % HDP; pričom predchádzajúca vláda na tento rok naplánovala deficit vo výške 5,5 % HDP. Podľa ministerstva je časť prekročenia deficitu spôsobená objektívne. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Predchádzajúca vláda očakávala vyrovnané hospodárenie samospráv, tým však tento rok výrazne klesli príjmy. Ďalšou príčinou zhoršenia bilancie je odstraňovanie dôsledkov záplav, ktoré tento rok postihli viaceré regióny Slovenska.
Ťažiari budú musieť vo 4Q znížiť ceny hutníckych komodít
31. 8. 2010
Svetové ceny kľúčových surovín na výrobu ocele v budúcom roku prvýkrát po roku prudkého rastu klesnú.
Spomalenie oceliarskej produkcie donúti ťažobné koncerny ponúknuť v nových štvrťročných kontraktoch výrazné zľavy. Analytici a zástupcovia ťažiari očakávajú, že železná ruda zlacnie v štvrtom štvrťroku o 10-15 % a ceny koksu sa znížia o 5-10 %.
Ekonomiky Číny a Japonska sa navzájom dopĺňajú
30. 8. 2010
Ekonomiky Číny a Japonska sa stali navzájom závislými. Uviedol to čínsky podpredseda vlády Wang Čchi-šan.
Obe krajiny navzájom spolupracujú v oblasti znižovanie energetickej náročnosti, ochrany životného prostredia, bezpečnosti potravín, kvality výrobkov a v budovaní zóny voľného obchodu medzi Čínou, Japonskom a Kórejskou republikou. V súčasnej dobe je ich vzájomná obchodná výmena väčšia, než bola pred vypuknutím svetovej finančnej a hospodárskej krízy.