Najväčší úspech človeka nie je v tom, že nepadne, ale v tom, že vždy opäť vstane. (Konfucius)

Máme radi ľudí, ktorí povedia priamo, čo si myslia. Za predpokladu, že si myslia to isté, čo aj my. (Mark Twain)

Každá ctižiadosť je legitímnou dovtedy, kým sa nezačne škrabať nahor po biede a dôverčivosti iných. (Conrad)

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Dôvod, prečo sa múdrym nepodarilo vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, je v tom, že neustále podceňujú genialitu hlupákov.

Hlúposť je dedičná, môžete ohlúpnuť z vlastných detí.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie, ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.