Rast slovenskej ekonomiky tento rok zrýchli, inflácia spomalí, hovorí analytik
8. 1. 2024
Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. Rast slovenskej ekonomiky môže v tomto roku zrýchliť na 2 % z odhadovaného 1,1 % v minulom roku. Podporený bude spotrebou domácností vďaka rastu reálnych miezd, ako aj investičnou aktivitou najmä cez Plán obnovy. V závere roka môže pomôcť aj očakávané oživenie v zahraničných ekonomikách, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Predpokladáme, že inflácia v tomto roku výraznejšie spomalí, z dvojciferných úrovní by mohla poklesnúť až smerom k štyrom percentám," priblížil. Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. V dôsledku toho sa podľa analytika odkladá do budúcnosti nevyhnutné dorovnanie trhovej úrovne týchto cien. Ceny komodít sa postupne upokojujú, do popredia sa naopak dostanú mzdovo-inflačné tlaky.
Trh práce ostane aj v roku 2024 napätý a miera nezamestnanosti nízka. „Zamestnávatelia budú naďalej bojovať so štrukturálnymi problémami (nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily) a nič nenasvedčuje zlepšeniu situácie, práve naopak," konštatoval Horňák, pričom upozornil na rast odchodov do dôchodku a nízky prílev zahraničnej pracovnej sily.
Napätá situácia spojená s nedostatkom pracovníkov spolu s dlhším obdobím zvýšenej inflácie bude podľa ekonóma motivovať zamestnancov k vyšším mzdovým požiadavkám. "Predpokladáme, že nominálne mzdy môžu v priemere narásť v tomto roku o 7,5 %. Toto percento by zabezpečilo aj svižný nárast reálnych miezd o viac než tri percentá, čiastočne vykrývajúci dlhšie obdobie poklesu kúpyschopnosti," priblížil.
Vládu čaká podľa Horňáka v ekonomickej oblasti tento rok viacero výziev. Bude musieť riešiť zhoršenú udržateľnosť verejných financií, a to aj pod hrozbou procedúry nadmerného deficitu a nižších ratingov. „Okrem pokračovania v Pláne obnovy bude musieť aj naštartovať čerpanie eurofondov z nového programového obdobia 2021 - 2027, kde sme už za polovicou, no čerpanie prakticky nezačalo. V centre záujmu ostane energetika - finišovanie 4. bloku Mochoviec a potreba zintenzívnenia zelenej transformácie na Slovensku," doplnil analytik.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Obce prekračujú rozpočty
6. 9. 2017
Veľké Ripňany majú dvetisíc obyvateľov a pre časť z nich postavili obecných 78 bytov. Dedine z okresu Topoľčany teraz hrozí sankcia takmer v cene jedného nového bytu – konkrétne 86-tisíc eur. Dôvodom je vysoký dlh za minulý rok – na úrovni 175 percent príjmov. Zákon pritom povoľuje iba 60 percent.
„Vzali sme si úver zo Štátneho fondu na rozvoj bývania. Zarátali nám to ako dlh, čo sa však takto nikdy v minulosti neposudzovalo,“ vysvetlil starosta Jozef Krištof. Dodal, že obecný kontrolór poslal na ministerstvo financií vysvetlenie. Zatiaľ nedostal odpoveď. Podobný problém rieši ďalších 70 obcí na Slovensku. Absolútnym rekordérom sú Dolné Naštice pri Bánovciach nad Bebravou s dlhom 610 percent. Pokuta za zlé hospodárenie je päť percent zo záväzkov nad zákonný, 60-percentný dlhový limit. Mnohé obce však môžu byť nakoniec bez trestu. Potvrdzujú to príklady za rok 2015, keď štát kontrolný systém použil prvý raz. V hľadáčiku štátnych financmajstrov sa pôvodne objavilo až 209 obcí. Časť z nich vypadla, pretože starosta nebol v úrade aspoň dva roky, a pravidlá počítajú s tým, že za dlh v takom prípade nemôže. Ďalšie samosprávy zasa nesprávne vykazovali položky, o ktoré sa dlh znižuje. Po prepočítaní odborníkmi ich záväzky klesli a reálnu sankciu dostalo len osem obcí. „Systém je zložitý a je objektívne pochopiteľné, že nie každá obec má odbornú kapacitu na takéto vykazovanie,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.
zdroj: hnonline.sk
Firmy majú najdrahšie energie v regióne
6. 9. 2017
Ceny energií sú pre slovenské podniky na rozdiel od ich konkurentov v cudzine privysoké a brzdia ich v ďalšom rozvoji. Ceny sú zaťažené rôznymi dotáciami, ktoré vláda zvažuje presunúť. V prípade, že by sa začlenili pod štátny rozpočet, zaťažilo by to pre zmenu všetkých daňovníkov. Podniky však žiadajú zmenu.
Situácia pri cenách energií sa síce za posledné roky mierne zlepšila, ale domáce fabriky za elektrinu a plyn stále platia najviac spomedzi okolitých krajín. Podniky ešte pred šiestimi rokmi mali druhú najdrahšiu elektrinu v EÚ a teraz sú ceny na úrovni priemeru celej únie. Podľa údajov Eurostatu boli vlani priemerné ceny elektriny za 100 kilowatthodín v rámci európskej dvadsaťosmičky na úrovni 11,40 eura. Na Slovensku podniky zaplatili len o čosi menej, 11,10 eura za 100 kilowatthodín. Pri plyne sme sa dostali nielen na čelo krajín V4, ale aj nad európsky priemer. Kým priemerná cena za 100 kilowatthodín plynu v EÚ bola 3 eurá, slovenské podniky platili 3,10 eura. O nič lepšie na tom nie sú s cenami energií ani slovenské domácnosti. Rovnako ako podniky platia za elektrinu najviac z krajín V4. V európskom porovnaní sme na 10. mieste. Priemerná cena za 100 kWh bola v krajinách únie v druhej polovici minulého roka 20,50 eura. Na Slovensku to bolo niečo vyše 15 eur za 100 kWh. Pri plyne sme v cenách pre domácnosti medzi krajinami V4 na druhom mieste. O kúsok nás predbehli len Česi.
Presunú sa dotácie do štátneho rozpočtu?
Na privysoké ceny sa podniky sťažujú už dlho. Cenu komodity máme totiž porovnateľnú s krajinami EÚ, no konečné ceny tlačia u nás hore rôzne poplatky za distribúciu či prevádzku siete, ale aj dotácie pre slnečné elektrárne, baníkov či poplatky do jadrového fondu.Dotácie mnohí ľudia v posledných rokoch príliš neriešili, keďže celková cena klesala vďaka zlacňovaniu komodity na burze. Komodita však aktuálne dražie, čo sa môže prejaviť na budúcoročných cenách.
zdroj: pravda
Opatrenia NBS otupili rast hypoték
4. 9. 2017
Opatrenia na sprísnenie hypoték prispeli k spomaleniu ich rastu. Ide však len o kozmetickú úpravu, lebo ich nárast je v medziročnom porovnaní stále dvojciferný. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal Maroš Ovčarik z portálu Finančný kompas.
„Stále ide o číslo vyššie ako 13 percent. Sprísnenie pravidiel poskytovania hypoték k tomu prispelo, no to nebol ich hlavný cieľ. Primárnym cieľom Národnej banky Slovenska (NBS) nebolo zastaviť rast počtu hypoték. Išlo o to, aby boli bezpečnejšie a pripravené aj na ťažšie časy,“ zdôraznil Ovčarik s tým, že pokiaľ rastú úvery v bankách dvojciferným tempom, niekoľkonásobne prevyšuje rast ekonomiky, z dlhodobého hľadiska to vytvára riziko pre banky aj samotných ľudí. „Ešte by som nepovedal, že majú problém so splácaním úverov, hoci v niektorých mesiacoch bolo vidieť mierny nárast miery delikvencie pri spotrebných úveroch. V tomto roku mierne vyskočil, nie sú to zásadné problémové úvery. NBS sa snaží myslieť na budúcnosť v dobrých časoch, aby si brali len to, čo dokážu splácať nielen dnes, ale aj v budúcnosti,“ upozornil Ovčarik. Koncom augusta sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie opatrenia NBS, ktoré sprísni poskytovanie spotrebných úverov od januára 2018.
Zo špičkového centra v Bratislave odchádza 11 zdravotníkov
25. 8. 2017
V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave podalo výpoveď 11 zdravotníkov. Sú medzi nimi špičkoví lekári aj sestry z oblasti intervenčnej rádiológie a diagnostiky.
Výpovede sú platné k 1. novembru tohto roka, "tento tím" by sa mal presunúť do súkromného centra Medissimo spadajúceho pod finančnú skupinu Penta. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD), "ktorý to započul". "Nepovažujem to za náhodu, budem konať personálne," uviedol Drucker. Takúto situáciu považuje za zlyhanie zo strany NÚSCH. "Budem zisťovať, prečo k takejto situácii došlo," uviedol Drucker s tým, že sa to bude pýtať manažmentu nemocnice. Drucker má informácie, že zdravotníci nemali byť spokojní s technickým vybavením v NÚSCH.
zdroj: hnonline.sk