Rast slovenskej ekonomiky tento rok zrýchli, inflácia spomalí, hovorí analytik
8. 1. 2024
Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. Rast slovenskej ekonomiky môže v tomto roku zrýchliť na 2 % z odhadovaného 1,1 % v minulom roku. Podporený bude spotrebou domácností vďaka rastu reálnych miezd, ako aj investičnou aktivitou najmä cez Plán obnovy. V závere roka môže pomôcť aj očakávané oživenie v zahraničných ekonomikách, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Predpokladáme, že inflácia v tomto roku výraznejšie spomalí, z dvojciferných úrovní by mohla poklesnúť až smerom k štyrom percentám," priblížil. Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. V dôsledku toho sa podľa analytika odkladá do budúcnosti nevyhnutné dorovnanie trhovej úrovne týchto cien. Ceny komodít sa postupne upokojujú, do popredia sa naopak dostanú mzdovo-inflačné tlaky.
Trh práce ostane aj v roku 2024 napätý a miera nezamestnanosti nízka. „Zamestnávatelia budú naďalej bojovať so štrukturálnymi problémami (nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily) a nič nenasvedčuje zlepšeniu situácie, práve naopak," konštatoval Horňák, pričom upozornil na rast odchodov do dôchodku a nízky prílev zahraničnej pracovnej sily.
Napätá situácia spojená s nedostatkom pracovníkov spolu s dlhším obdobím zvýšenej inflácie bude podľa ekonóma motivovať zamestnancov k vyšším mzdovým požiadavkám. "Predpokladáme, že nominálne mzdy môžu v priemere narásť v tomto roku o 7,5 %. Toto percento by zabezpečilo aj svižný nárast reálnych miezd o viac než tri percentá, čiastočne vykrývajúci dlhšie obdobie poklesu kúpyschopnosti," priblížil.
Vládu čaká podľa Horňáka v ekonomickej oblasti tento rok viacero výziev. Bude musieť riešiť zhoršenú udržateľnosť verejných financií, a to aj pod hrozbou procedúry nadmerného deficitu a nižších ratingov. „Okrem pokračovania v Pláne obnovy bude musieť aj naštartovať čerpanie eurofondov z nového programového obdobia 2021 - 2027, kde sme už za polovicou, no čerpanie prakticky nezačalo. V centre záujmu ostane energetika - finišovanie 4. bloku Mochoviec a potreba zintenzívnenia zelenej transformácie na Slovensku," doplnil analytik.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Novela zákona o bankách
24. 10. 2017
Parlament schválil novelu zákona o bankách. Medzi zásadné zmeny patrí financovanie hypoték, pričom hypotekárne záložné listy nahradia kryté dlhopisy.
Terajší spôsob podpory hypoték pre mladých sa zmení od budúceho roka zavedením daňového bonusu. Zmenu čakajú aj spotrebiteľské úvery, v ktorých sa zavedie povinnosť overovať informácie o príjme spotrebiteľov cez Sociálnu poisťovňu.
Fico predstavil plán za 250 miliónov
23. 10. 2017
Najmenej zarábajúci sú jednou z najdôležitejších voličských skupín vládneho Smeru-SD. Predseda strany a premiér Robert Fico tomu prispôsobil aj podstatnú časť svojho prejavu na víkendovej straníckej konferencii. V rámci predstaveného štvrtého sociálneho balíčka dominoval ďalší rast minimálnej mzdy. Na nové opatrenia vláda vyčlenila 250 miliónov eur z budúcoročného rozpočtu. Týkajú sa najmä dôchodcov a zamestnancov, ktorí pracujú v neštandardných časoch či v štátnej správe. Časť balíčka však na vyšších nákladoch práce zaplatia predovšetkým firmy. HN prinášajú prehľad avizovaných zmien.
Najnižší zákonom stanovený zárobok by sa mal naďalej zvyšovať, v roku 2018 na 480 eur, v roku 2019 dokonca na 500 eur. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa postupne približovali k tomu, že minimálna mzda bude predstavovať 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve,“ spresnila hovorkyňa Smeru Ľubica Končalová. Analytici však avizované opatrenia hodnotia kriticky. „Zvyšovanie minimálnej mzdy je najnesociálnejšie opatrenie, poškodzuje súčasných nezamestnaných, zhoršuje ich šance na nové zamestnanie,“ vysvetlil Radovan Ďurana, analytik INESS s tým, že métu minimálnej mzdy na úrovni 60 percent priemernej mzdy nikdy nepochopia nezamestnaní v okrese Poltár, kde na jedno pracovné miesto čakajú desiatky nezamestnaných.
V Česku začínajú parlamentné voľby
20. 10. 2017
V Česku dnes začínajú parlamentné voľby, ktoré môžu rozhodnúť o politickom smerovaní krajiny na najbližších niekoľko rokov. Na rozdiel od Slovenska, hlasujú Česi v priebehu dvoch dní.
V piatok budú volebné miestnosti otvorené od druhej popoludní do desiatej večer a v sobotu sa bude voliť od ôsmej ráno do druhej poobede. Po uzavretí volebných miestností začne Český štatistický úrad (ČSÚ) počítať hlasy a zverejňovať predbežné výsledky. Česi si budú voliť 200 poslancov dolnej komory parlamentu. Hlasy voličov sa na kreslá v parlamente budú prepočítavať pomerným systémom. Rovnako ako na Slovensku, majú voliči možnosť udeliť štyri preferenčné hlasy, ktoré môžu tiež ovplyvniť personálne zloženie parlamentu. O hlasy voličov sa bude uchádzať celkovo 31 politických strán. Najhorúcejším kandidátom na kreslo premiéra je podnikateľ so slovenským pôvodom Andrej Babiš (ANO). Jeho strana by podľa najaktuálnejšieho volebného modelu vypracovaného agentúrou Median získala 25 percenta hlasov voličov. Agentúry STEM a STEM/MARK mu namerali dokonca 27,7 percentnú podporu. Silný prepad zaznamenáva v parlamentne momentálne najsilnejšia strana ČSSD, ktorá by podľa spomínaných prieskumov získala iba 12,5, respektíve 9,7 percenta hlasov. Strana premiéra Bohuslava Sobotku padá od apríla minulého roku, kedy jej prieskumy merali ešte 25 percentné preferencie.
Na Slovensku končí ďalšia nebankovka
20. 10. 2017
Spočnosť Fair Credit Slovakia, ktorá spadá pod Fair Credit Holding, opúšťa slovenský trh. Nebanková spoločnosť, ktorá ponúkala krátke bezhotovostné pôžičky, doplatila na obmedzenie výšky úrokovej sadzby a zákaz doplnkových služieb. Po spoločnosti Provident Financial ide tak o ďalšiu nebankovku, ktorá končí pre prísnejšie pravidlá. Informáciu priniesol portál e15.cz.
d roku 2015 môžu nebankovky svojim klientom účtovať najviac dvojnásobné úroky v porovnaní s bežnými komerčnými bankami. Ďalšou zmenou je nemožnosť účtovať si dodatočné poplatky, napríklad za osobný výber splátok. Nebankovky tiež nemôžu v zmluvách používať rozdielne veľkosti písma, zákazníci sa nesmú cyklicky zadlžovať, a podobne. Spoločnosť v tomto roku zastavila poskytovanie nových pôžičiek, v podstate sa stará len o tie existujúce. Úplný zánik podnikania na Slovensku odhaduje Konvička možno až na budúci rok. Na webovej stránke je uvedené, že spoločnosť od 23. mája pozastavuje poskytovanie úverov zákazníkom.