Rast slovenskej ekonomiky tento rok zrýchli, inflácia spomalí, hovorí analytik
8. 1. 2024
Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. Rast slovenskej ekonomiky môže v tomto roku zrýchliť na 2 % z odhadovaného 1,1 % v minulom roku. Podporený bude spotrebou domácností vďaka rastu reálnych miezd, ako aj investičnou aktivitou najmä cez Plán obnovy. V závere roka môže pomôcť aj očakávané oživenie v zahraničných ekonomikách, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Predpokladáme, že inflácia v tomto roku výraznejšie spomalí, z dvojciferných úrovní by mohla poklesnúť až smerom k štyrom percentám," priblížil. Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. V dôsledku toho sa podľa analytika odkladá do budúcnosti nevyhnutné dorovnanie trhovej úrovne týchto cien. Ceny komodít sa postupne upokojujú, do popredia sa naopak dostanú mzdovo-inflačné tlaky.
Trh práce ostane aj v roku 2024 napätý a miera nezamestnanosti nízka. „Zamestnávatelia budú naďalej bojovať so štrukturálnymi problémami (nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily) a nič nenasvedčuje zlepšeniu situácie, práve naopak," konštatoval Horňák, pričom upozornil na rast odchodov do dôchodku a nízky prílev zahraničnej pracovnej sily.
Napätá situácia spojená s nedostatkom pracovníkov spolu s dlhším obdobím zvýšenej inflácie bude podľa ekonóma motivovať zamestnancov k vyšším mzdovým požiadavkám. "Predpokladáme, že nominálne mzdy môžu v priemere narásť v tomto roku o 7,5 %. Toto percento by zabezpečilo aj svižný nárast reálnych miezd o viac než tri percentá, čiastočne vykrývajúci dlhšie obdobie poklesu kúpyschopnosti," priblížil.
Vládu čaká podľa Horňáka v ekonomickej oblasti tento rok viacero výziev. Bude musieť riešiť zhoršenú udržateľnosť verejných financií, a to aj pod hrozbou procedúry nadmerného deficitu a nižších ratingov. „Okrem pokračovania v Pláne obnovy bude musieť aj naštartovať čerpanie eurofondov z nového programového obdobia 2021 - 2027, kde sme už za polovicou, no čerpanie prakticky nezačalo. V centre záujmu ostane energetika - finišovanie 4. bloku Mochoviec a potreba zintenzívnenia zelenej transformácie na Slovensku," doplnil analytik.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Jeden z najväčších projektov v Bratislave narazil na komplikácie
3. 8. 2018
Projekt Eurovea II, v rámci ktorého by mal na ľavom brehu Dunaja vyrásť prvý mrakodrap v Bratislave, nie je podľa ružinovského starostu Dušana Pekára v súlade s platným územným plánom mesta. Víta preto rozhodnutie stavebného úradu v Starom Meste, ktorý pozastavil konanie o vydaní územného rozhodnutia.
"Verím, že zvíťazí zdravý rozum a čísla, ktoré nás nepustia. Pretože indexy podľa nás sú v rozpore s indexmi, ktoré hovorí hlavný územný plán," uviedol vo štvrtok na brífingu Pekár, ktorého mestská časť je jedným z účastníkov konania a ktorá sa ako jedna z mnohých v rámci územného konania odvolala. Verí tiež v nastavenie poriadku a v to, že "investori si nebudú kupovať stavebné úrady, dokumenty a podklady, aby si mohli postaviť to, čo chcú". Má ísť o jeden z najväčších developerských projektov v Bratislave v súčasnosti. Developerom druhej fázy projektu, ktorej investícia sa pohybuje okolo 300 miliónov eur je J&T Real Estate.
Farmári dostanú od Matečnej 50 miliónov
2. 8. 2018
Za európskymi krajinami zaostávame v oblasti vystavených domácich produktov na pultoch predajní viac než o polovicu. Napriek snahe obchodných reťazcov poskytovať zákazníkom pravé slovenské potraviny, ich v regáloch stále nie je dosť. Skutočnosťou, že s približne 40-percentným podielom domácich potravín na pultoch nešliapeme ostatným európskym krajinám ani na päty, sa rozhodla zaoberať aj vláda. „Podporujeme spoluprácu v potravinovom dodávateľskom reťazci na Slovensku,“ oznamuje šéfka agrorezortu Gabriela Matečná. Rezort na podporu domácich farmárov a ich produktov vyčlenil až 50 miliónov eur.
Opatrenie má zabezpečiť viac kvalitných slovenských výrobkov na pultoch a zvýšiť ich dostupnosť pre spotrebiteľa. Poľnohospodári by mali vďaka nemu môcť investovať do zväčšovania skladov, zvýšiť efektívnosť výroby a začať s produkciou nových výrobkov. Peniaze od štátu by mali podľa ministerky pomôcť najmä menej rozvinutým regiónom. Farmári či producenti potravín môžu o finančný príspevok žiadať do októbra.
Trhu práce má pomôcť aj duálne vzdelávanie
31. 7. 2018
Rezort školstva novelou zákona o odbornom vzdelávaní upravil aj systém duálneho vzdelávania. Ten bol pre študentov či menšie podniky neatraktívny. Stredné školy zase od zapojenia odrádzalo krátenie normatívu na žiaka. Projekt duálneho vzdelávania aktuálne funguje už od roku 2015 a za ten čas sa doň zapojilo 2 661 študentov.
Zapojených je približne 440 firiem a 103 škôl na celom Slovensku. Duálne vzdelávanie, ktoré je financované z dotácií od Európskej únie, však musí naplniť plán. Aby teda financie z fondu neprepadli, musí sa do projektu zapojiť 12-tisíc žiakov do roku 2020. Vyriešiť problém nedostatku žiakov má novela zákona, ktorú poslanci schválili na poslednej schôdzi Národnej rady.
Vypustenie vzorových učebných plánov v odbornom vzdelávaní
31. 7. 2018
Ďalšou optimalizáciou systému duálneho vzdelávania je vypustenie vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov zo zákona a s nimi nastavenie pomerov praktického vyučovania.
Tieto budú od 1. 9. 2018 nahradené školskými vzdelávacími programami, ktoré budú vychádzať z príslušných štátnych vzdelávacích programov, budú vypracúvané v spolupráci strednej odbornej školy a zamestnávateľa (zamestnávateľov), čim sa vytvorí možnosť ich operatívnejšej a kvalitnejšej aktualizácie. Novela zákona ďalej reaguje na potreby aplikačnej praxe v rámci uzatvárania zmlúv o duálnom vzdelávaní a uzatvárania učebných zmlúv. Skracuje sa lehota na vypovedanie zmlúv, umožňuje sa uzatvoriť učebnú zmluvu aj do 31. januára príslušného školského roka v taxatívne vymedzených prípadoch a upravujú sa náležitosti vypovedania oboch typov zmlúv.
V rámci novely zákona sa zavádza inštitút podnikovej školy, ktorej cieľom je podporiť zamestnávateľov, ktorí sú zriaďovateľom strednej odbornej školy a pripravujú si v rámci tejto školy svoje budúce pracovné sily alebo ich pripravujú pre iných zamestnávateľov. Podniková škola je vzhľadom na svoje osobitosti vylúčená z plánovacieho procesu určovania počtu tried prvého ročníka pre stredné školy samosprávnym krajom, čím sa zvyšuje flexibilita jej pôsobnosti.