Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Elektronické trhovisko
30. 11. 2018
V rámci koncepčných zmien novela zákona o verejnom obstarávaní upravuje podmienky používania elektronického trhoviska, a síce vypúšťa z elektronického trhoviska stavebné práce, resp. znemožňuje zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.
Právna úprava si v neposlednom rade kladie za cieľ zefektívniť a zjednodušiť revízne postupy. Za týmto účelom došlo k zredukovaniu obsahových náležitosti žiadosti o nápravu, ako aj k úprave lehoty na podanie žiadosti o nápravu. Ďalej dochádza k úprave výšky a výpočtu kaucie a zavedenie koncentračnej zásady v konaní o námietkach.
Sankcie vo verejnom obstarávaní
30. 11. 2018
Čo sa týka úpravy sankčného mechanizmu pri porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, novelou zákona nastáva zjednodušenie právnej úpravy správnych deliktov podľa § 182 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
Nová právna úprava zároveň prináša možnosť uznať spáchaný správny delikt, čo bude mať za následok rozhodovanie úradu v tzv. skrátenom konaní a uloženie zníženej sankcie.
Banky zvyšujú poplatky
29. 11. 2018
Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a ČSOB menia svoje cenníky ku 1. januáru. Banky podľa odborníka dlhodobo zvyšujú poplatky za služby, ktoré vyžadujú človeka, poštu alebo hotovosť. „Je to dlhodobý trend. Banky investujú do elektronizácie služieb. Snažia sa manuálne operácie minimalizovať a práve na toto slúžia zmenené poplatky, myslí si analytik z Finančného kompasu Maroš Ovčarik. Poštová banka a VÚB zvyšovali poplatky už v októbri, pravdepodobne nevyužijú možnosť zmeny v januári.
Podľa Ovčarika, ak klienti nechcú banke zaplatiť viac ako doteraz, mali by si dať pozor na niektoré operácie. Pomôcť môže kontrola výšky mesačného poplatku za balík služieb k bežnému účtu a taktiež aj zloženie balíka. Podľa odborníka, ak banka zvýšila cenu balíka, klient by si mal skontrolovať, či nezaradila niektorú službu, ktorú doteraz využíval, k spoplatneným úkonom. Napríklad vklad hotovosti na pobočke na účet, alebo výber z cudzieho bankomatu. A hlavne by sa mali vyhýbať službám v kamenných prevádzkach.
Firmy dostanú od kontrolórov druhú šancu
28. 11. 2018
Ministerstvo hospodárstva sa rozhodlo zatočiť s jedným z hlavných postrachov podnikateľov. Včera predstavený balíček opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia totiž obsahuje viacero krokov, ktoré majú zjednodušiť a sprehľadniť kontroly.
Ako totiž uviedol šéf rezortu Peter Žiga, zistili, „že podnikatelia majú z týchto kontrol stres, pretože nevedia, čo všetko môže daný úrad kontrolovať“. Obchodná inšpekcia, úrad pre verejné zdravie či veterinárska a potravinárska správa tak majú za úlohu vypracovať akési zoznamy položiek, ktoré budú pri prípadnej návšteve kontrolovať. Vďaka tomu by mali firmy presne vedieť, na čo sa majú pripraviť a nežili by tak v neistote.
Podnikatelia zmenu vítajú, no člen predstavenstva spoločnosti KON-RAD Pavol Konštiak ho síce považuje za potrebné, ale poukázal na to, že je otázne, čo to bude znamenať v praxi. „Je to zatiaľ iba zámer, ktorý je napísaný, ale nie je z toho zrejmé, ako nám to zľahčí prácu pre budúcnosť,“ dodal.