Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zamestnávaním cudzincov buduje vláda v dlhodobom horizonte chudobu
10. 12. 2018
Na Slovensku je vynikajúce podnikateľské prostredie. Uviedol to v relácii V politike televízie TA3 šéf Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Ján Richter (Smer-SD), v diskusii s opozičnou poslankyňou Národnej rady SR Janou Kiššovou (SaS).
Kvalitu podnikateľského prostredia podľa Richtera dokumentujú okrem iného aj vyjadrenia rôznych zahraničných obchodných komôr, ako aj to, že sa na pracovnom trhu podarilo umiestniť v posledných rokoch asi 100 000 dlhodobo nezamestnaných ľudí. Kiššová oponovala, že ak by v SR bolo dobré podnikateľské prostredie, tak zahraniční podnikatelia by Slovensko priam vyhľadávali. Zatiaľ sem podľa nej prichádzajú zahraniční investori najmä kvôli sľubovanej štátnej pomoci. Legislatíva týkajúca sa zamestnávania ľudí z tretích krajín sa podľa Richtera musela prijať, lebo Slovensko má zatiaľ veľké regionálne rozdiely v dostatku, respektíve nedostatku pracovnej sily. Nedostatok pracovnej sily je podľa neho najmä na západe Slovenska a v prípade trvajúceho nedostatku pracovnej sily by mohli etablovaní investori zo Slovenska odísť. Podľa Kiššovej vláda novou legislatívou zamestnávania cudzincov buduje v dlhodobom horizonte chudobu, pretože zamestnávateľom umožní vytvárať, respektíve udržiavať pracovné miesta s nízkou pridanou hodnotou.
Elektronizácia v rámci neziskových organizácii
7. 12. 2018
Orgány verejnej moci, ani tretie strany, nemajú v súčasnosti k dispozícii relevantné údaje o organizačných jednotkách občianskych združení.
Zákon o združovaní občanov umožňuje občianskym združeniam, aby si založili svoje organizačné jednotky, ktoré majú oprávnenie konať vo vlastnom mene. Tieto organizačné jednotky vstupujú do zmluvných vzťahov. Subjekty verejnej správy a tretie strany majú ťažkosti pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene týchto organizačných jednotiek, ako aj ťažkosti pri identifikácii samotných organizačných jednotiek.
Postupná elektronizácia výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci rovnako vyžaduje, aby organy verejnej moci komunikovali v elektronickej podobe s právnickými osobami, ako aj s organizačnými jednotkami, ktoré konajú vo svojom mene, na to však je potrebné sprístupniť elektronické schránky štatutárnym orgánom občianskych združení a fyzickým osobám, ktoré sú oprávnené konať v mene organizačných jednotiek.
Zriadením registra mimovládnych neziskových organizácií bude od 1. 1. 2019 možné získať komplexné údaje o mimovládnych neziskových organizáciách, na ich základe predvídať právne situácie mimovládnych neziskových organizácií a vytvoriť tak predpoklad pre poskytovanie proaktívnych služieb zo strany štátu neziskovým mimovládnym organizáciám. Právne subjekty evidované v registri mimovládnych neziskových organizácii budú jednoznačne identifikované a budú tvoriť spoľahlivú a aktuálnu zdrojovú agendu pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
Informačný systém registra mimovládnych neziskových organizácii
7. 12. 2018
Projekt Informačného systému registra mimovládnych neziskových organizácií bude implementovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré bude zároveň prijímateľom nenávratného finančného príspevku pre realizáciu projektu.
Projekt Informačného systému registra mimovládnych neziskových organizácií bude financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Jeho realizáciou bude podporený špecifický cieľ prioritnej osy 7.
Pri odborových organizáciách zostáva zachovaný evidenčný princíp, t. j. odborové organizácie, ako aj ich organizačné jednotky, môžu vyvíjať svoju činnosť dňom nasledujúcom potom, keď návrh na zápis do registra bol doručený Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Vybudovanie registra umožní následne vytvorenie ďalších platforiem vo forme nadstavby (ich využívanie zo strany mimovládnych neziskových organizácií bude mať výlučne dobrovoľnú bázu) prispôsobujúcich sa požiadavkám mimovládnych neziskových organizácií, napr. priestor pre sebaprezentáciu.
Štúdiu uskutočniteľnosti pre Informačný systém registra mimovládnych neziskových organizácií pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Mimovládne neziskové organizácie
6. 12. 2018
Cieľom nového zákona o mimovládnych neziskových organizáciách je zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií ako spoľahlivého, aktuálneho a jednotného zdrojového registra o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorých registrácia sa vykonáva v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Register mimovládnych neziskových organizácií bude od januára 2019 predstavovať logicky jednotný a dátovo konzistentný zdroj údajov o občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov, organizáciách s medzinárodným prvkom, neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadáciách a neinvestičných fondoch.
Jednotlivé registre mimovládnych neziskových organizácií v súčasnosti obsahujú údaje o evidovaných a registrovaných mimovládnych neziskových organizáciách v rôznej kvalite, čo do rozsahu a aktuálnosti. Zákon má preto za cieľ vybudovať spoľahlivý a jednotný zdrojový register mimovládnych neziskových organizácií. V súčasnosti nie je zákonom vymedzená povinnosť viesť údaje o štatutárnom orgáne a členoch štatutárneho orgánu pri občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov a organizáciách s medzinárodným prvkom, čo v praxi vedie k problémom v zmluvných vzťahoch s tretími stranami. Názov právnickej osoby, adresa sídla právnickej osoby, identifikačné číslo, meno, priezvisko, dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, sú dôležité údaje o právnických osobách, ktoré pomáhajú jednoznačne identifikovať právnickú osobu vo vzťahoch so štátom, napr. v správnom konaní, ako aj vo vzťahoch neziskových mimovládnych organizácií s občanom. Mnohé z týchto údajov však v súčasných evidenciách absentujú alebo nie sú aktualizované. Subjekty verejnej správy majú ťažkosti pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene vybraných mimovládnych neziskových organizácií, napr. pri poskytovaní verejných prostriedkov a pod. V súkromných vzťahoch prevláda neistota pri preukazovaní samotnej existencie občianskych združení najmä ich organizačných jednotiek spolu s informáciami o aktuálnych údajoch o štatutárnych orgánoch, pričom možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie štatutárneho orgánu a adresy sídla má pre fungovanie každej právnickej osoby kľúčový význam. Efektívnosť použitia verejných prostriedkov tiež úzko súvisí s evidenciou mimovládnych neziskových organizácií.