Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ceny na Slovensku rastú
18. 3. 2019
Tempo medziročného rastu inflácie na Slovensku vo februári už druhý mesiac po sebe zrýchlilo, a to na 2,3 percenta. V januári ceny tovarov a služieb vzrástli o 2,2 percenta.
Informoval o tom dnes štatistický úrad. V Českej republike sa spotrebiteľské ceny zvýšili v medziročnom porovnaní ešte rýchlejšie, vo februári inflácia dosiahla 2,7 percenta. V druhom tohtoročnom mesiaci na Slovensku oproti vlaňajšku stúpli ceny vo všetkých sledovaných sektoroch s výnimkou dopravy. Najviac, a to o 4,2 percenta, vzrástli v kategórii bývanie a energie. Na začiatku roka v krajine zdraželi domácnostiam regulované ceny elektriny aj tepla, na konci vlaňajška stúpli aj ceny zemného plynu. Slovenská centrálna banka vo svojej poslednej prognóze odhadla tohtoročnú infláciu na 2,7 percenta. To by znamenalo zrýchlenie jej tempa v porovnaní s vlaňajškom, keď ceny tovarov a služieb stúpli o 2,5 percenta.
Nemocnice sa nedohodli s VšZP na navýšení finančných zdrojov
15. 3. 2019
Nemocnice hrozia vypovedaním zmlúv. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) sa v stredu nedohodla so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) na navýšení finančných zdrojov pre nemocnice. Nemocnice združené v asociácii potrebujú navýšenie na pokrytie dopadu sociálneho balíčka od 1. mája 2019 a pokrytie nárokov v prípade príspevkov na rekreáciu zamestnancom v roku 2019.
Ako ďalej informovala ANS vo vyhlásení, VšZP na rokovaní deklarovala, že nedisponuje finančnými prostriedkami na uvedené navýšenie. "V prípade, že nedôjde ku dohode o navýšení do konca apríla 2019, ANS odporučí svojim členom vypovedať zmluvy so VšZP," informovala asociácia. Dodala, že v tejto súvislosti požiadala ministerstvo zdravotníctva o zabezpečenie dofinancovania rezortu zdravotníctva na rok 2019 na pokrytie zákonných nárokov zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, aby sa zabránilo ohrozeniu sociálneho zmieru v zdravotníctve.
ANS je dobrovoľným, zamestnávateľským, záujmovým, nepolitickým a nezávislým združením združujúcim 75 malých a stredných nemocníc a iných zdravotníckych zariadení. Zdravotnícke zariadenia združené v ANS zamestnávajú cca 26 000 zamestnancov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Ministerstvo školstva žiada rezort financií o peniaze na rekreačné poukazy
15. 3. 2019
Pripravujú usmernenie, v ktorom školám podrobne vysvetlia postup. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) oslovilo ministerstvo financií so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov na rekreačné poukazy. TASR to potvrdil odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva. "Rezort školstva pripravuje aj usmernenie, v ktorom školám podrobne vysvetlí postup na získanie príspevku na rekreačné poukazy," poznamenalo ministerstvo školstva.
Zároveň pripomenulo, že zabezpečenie finančných prostriedkov na rekreačné poukazy pre zamestnancov škôl je v kompetencii ich zriaďovateľov, teda miest, obcí alebo vyšších územných celkov. "V prípade, ak zriaďovatelia majú dostatočné zdroje na tento účel, rekreačné poukazy pre školy môžu financovať sami," poznamenal rezort školstva. Ministerstvo školstva zároveň pripomenulo, že nie je zamestnávateľom ani zriaďovateľom škôl. Podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Branislava Gröhlinga (SaS) by malo poukazy preplatiť ministerstvo školstva. Poznamenal, že rekreačné poukazy prinášajú okrem firiem problémy aj školám. "Ide asi o 12 percent škôl s právnou subjektivitou, konkrétne 175 základných a 53 stredných škôl," povedal Gröhling. "Školy nemajú peniaze navyše a nemajú z čoho poukazy zaplatiť, čím by však porušili zákon. Preto napríklad budú musieť zobrať učiteľom odmeny," poznamenal Gröhling. Zároveň vyzval ministerstvo školstva, aby školám, ktorých sa to týka, rekreačné poukazy preplatilo. "Nie je možné, aby na nepremyslené návrhy doplácali riaditelia a školy," uzavrel poslanec NR SR.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Prišlo k nám rekordne veľa britských firiem
13. 3. 2019
Firma z Bristolu Freestyleextreme Trading prepustila všetkých svojich zamestnancov, rozlúčila sa s Veľkou Britániou a zamierila si to rovno na Slovensko. „Máme podpísanú nájomnú zmluvu a hľadáme nových zamestnancov, je mi ľúto, že sme sa museli rozlúčiť s ľuďmi, ktorých poznáme tak dlho,“ napísal pre euronews jej výkonný riaditeľ Shaun Loughlin. Spoločnosť, ktorá vyrába pomôcky pre nadšencov adrenalínových športov, nie je jediná. Do kontinentálnej Európy sa chce po brexite presťahovať až tretina britských firiem.
Vyťaží z toho aj Slovensko. Už teraz u nás podniká najviac britských firiem v slovenskej histórii, ukazuje najnovšia analýza spoločnosti Bisnode. Tá vypočítala, že k marcu tohto roka pôsobilo na Slovensku zhruba 1 470 britských firiem. Na porovnanie: v roku 2015 ich u nás bolo 990.