Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Výdavky Slovenska na sociálnu ochranu nedosahujú priemer Európskej únie
25. 3. 2019
Výdavky na sociálnu ochranu na Slovensku v roku 2017 boli na úrovni 14,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čiže nedosahovali priemer eurozóny, ktorý predstavoval 19,8 percenta HDP, ani priemer celej Európskej únie, a to 18,8 percenta HDP. V rámci susedných krajín výrazne viac ako Slovensko na sociálnu ochranu vynakladá Rakúsko (20,5 percenta HDP v roku 2017), ale pred nami je aj Poľsko (16,4 percenta).
Maďarsko na sociálnu ochranu v roku 2017 dalo 14 percent HDP a Česká republika 12 percent. Vyplýva to z údajov štatistického úradu EÚ Eurostatu. Na sociálnu ochranu starých ľudí Slovensko v roku 2017 podľa údajov Eurostatu vynaložilo 7,8 percenta HDP, čo bolo tiež menej ako v Rakúsku (12,5 percenta), ale aj v porovnaní s Poľskom (deväť percent). Výdavky Česka v tejto oblasti boli vo výške 7,3 percenta HDP a v Maďarsku na úrovni sedem percent. Na zdravotníctvo na Slovensku smerovalo 7,1 percenta HDP, pričom v Rakúsku to bolo 8,2 percenta a v Českej republike 7,5 percenta. Za nami zaostali Maďari (4,8 percenta) a Poliaci (4,7 percenta). Slovensko však zo svojho HDP v porovnaní so susedmi najviac dáva na sociálnu ochranu chorých a hendikepovaných, v roku 2017 to bolo 2,9 percenta. Za nami boli Maďari (2,6 percenta), Poliaci (2,4 percenta), Česi (2,1 percenta) a Rakúšania (1,8 percenta). Slovenské výdavky na vzdelávanie v porovnaní so susedným členmi Európskej únie boli v roku 2017 v pomere k hrubému domácemu produktu najnižšie, a to na úrovni 3,8 percenta. Najviac zo susedov do vzdelávania investovali Maďari (5,1 percenta), nasledovali Poliaci (4,9 percenta), Rakúšania (4,8 percenta) a Česi (4,6 percenta).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Vo februári na Slovensku klesla nezamestnanosť, blíži sa k piatim percentám
25. 3. 2019
Nezamestnanosť medzimesačne klesla o 0,10 percentuálneho bodu. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku vo februári tohto roka dosiahla úroveň 5,16 percenta. Medzimesačne klesla o 0,10 percentuálneho bodu (p. b.), medziročne sa znížila o 0,56 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Vo februári 2019 bol medzimesačný pokles miery evidovanej nezamestnanosti zaznamenaný vo všetkých krajoch, najvýraznejší bol v Košickom kraji. "Po istej stagnácii v januári 2019 bol mesiac február už tradičný. Zaznamenali sme pokles nezamestnanosti a, naopak, stúpla zamestnanosť," skonštatoval minister práce Ján Richter (Smer). Do konca roka 2019 by podľa neho mohla nezamestnanosť ešte klesať. "Verím v pokles, ale nie už tak razantný ako v minulom roku. V niektorých okresoch, kde je nezamestnanosť okolo dvoch percent, bude veľmi ťažké zabezpečovať požiadavky zamestnávateľov," dodal Richter. Úrady práce evidovali na konci februára 141 432 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. V porovnaní s januárom ide o pokles o 2 798 ľudí. Medziročne počet uchádzačov, ktorí mohli okamžite nastúpiť do práce, klesol o 17 012 osôb. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o prácu, a to vrátane ľudí na "péenke" alebo na absolventskej praxi, dosiahla minulý mesiac 6,35 percenta. Medzimesačne to znamenalo zníženie o 0,07 percentuálneho bodu, medziročne to bolo menej o 0,62 percentuálneho bodu. Celkový počet evidovaných uchádzačov o prácu predstavoval na konci februára tohto roka 174 028 osôb. Medzimesačne to bol pokles o 2 148 osôb, v porovnaní s februárom vlaňajška je to menej o 19 293 ľudí.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Miera evidovanej nezamestnanosti vo februári klesla na 5,16 %
23. 3. 2019
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla vo februári tohto roka úroveň 5,16 %. V porovnaní s januárom 2019, keď bola 5,26 %, klesla o 0,10 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 0,56 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol ku koncu druhého mesiaca tohto roka 141.432 osôb. „Medzimesačne stav klesol o 2798 osôb, medziročne sa znížil o 17.012, čo je o 10,74 % osôb menej,“ vyčíslil vo štvrtok generálny riaditeľ ÚPSVaR Marián Valentovič. Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla vo februári tohto roka 6,35 %. „Medzimesačne klesla o 0,07 p. b., medziročne sa znížila o 0,62 p. b.,“ spresnil Valentovič. Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v druhom mesiaci tohto roka 174 028 osôb. Medzimesačne klesol o 2148 osôb. „Medziročne sa stav znížil o 19.293 osôb, čo je o 9,98 % menej,“ doplnil šéf ÚPSVaR.
Naše firmy patria k lídrom Európy
20. 3. 2019
Obavy zo začiatku roka sa nepotvrdili a pracovný trh bude aj naďalej zažívať rekordne dobré časy. Ako totiž ukázal najnovší prieskum personálnej agentúry ManpowerGroup, slovenské firmy plánujú aj v druhom štvrťroku pokračovať v hojnom nábore a postupné ekonomické spomaľovanie v Európe ich optimizmus zatiaľ neschladí. Na jar sa tak staneme lídrom v regióne a pozitívnejšie náborové plány majú spoločnosti iba v Írsku, Grécku a Rumunsku.
„Nevidíme žiadnu tendenciu k spomaľovaniu,“ skonštatovala konateľka spoločnosti ManpowerGroup Česko a Slovensko Jaroslava Rezlerová na včerajšej tlačovej konferencii. „Je to tak, tí zamestnávatelia kontinuálne hľadajú nové sily. Minulý rok bol dosť intenzívny a očakávame to isté aj tento rok,“ dodala generálna manažérka spoločnosti na Slovensku, Zuzana Rumiz. Najväčšie náborové plány majú spoločnosti v oblasti priemyslu, a to najmä na západe krajiny. Výnimkou je však Bratislava, kde index trhu práce, ktorým Manpower meria náborové plány, medziročne oslabol o päť percentuálnych bodov.