Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko má potenciál, aby malo vyšší podiel cestovného ruchu na HDP
29. 7. 2019
Percentuálny podiel cestovného ruchu na celkovom hrubom domácom produkte (HDP) v prípade Slovenska má oproti súčasným hodnotám potenciál rásť. V posledných rokoch sa totiž SR orientovala na určitú štruktúru priemyslu, na služby a silné stránky cestovného ruchu sa pritom zabúda. Uviedol to pre TASR prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák.
Priblížil, že napríklad v susednom Rakúsku je podiel cestovného ruchu na HDP v porovnaní so Slovenskom vyšší. Napriek tomu môže podľa Harbuľáka tento podiel v budúcnosti výrazne vzrásť. "Podpora prezentácie cestovného ruchu je dobrou investíciou, ktorá sa štátu zhodnotí veľmi rýchlo. Na to by mali myslieť všetky terajšie aj budúce vlády," poznamenal. Maďarsko chce podľa jeho slov v najbližších desiatich rokoch investovať do propagácie krajiny ako dovolenkovej destinácie 800 miliónov eur, čo je v priemere 80 miliónov eur ročne. "V porovnaní so 7 miliónmi eur, ktoré idú do propagácie prostredníctvom ministerstva dopravy a výstavby, je to stále len zlomok podpory Maďarska," vyčíslil prezident ZCR. Podotkol, že prírodné, kultúrne a historické predpoklady krajiny neodídu s investorom do iného štátu, kde mu vytvoria lepšie daňové či iné stimuly. Cestovný ruch zároveň dáva prácu ľuďom priamo v regiónoch, kde často nie sú možnosti zamestnať sa v inom odvetví.
Stopercentný superodpočet si zatiaľ uplatnilo 160 subjektov
26. 7. 2019
Novela zákona o dani z príjmov priniesla od roku 2018 významnú zmenu v ustanoveniach o tzv. superodpočte. Okrem iného najmä možnosť uplatniť si namiesto pôvodných 25 percent až 100 percent výdavkov na výskum a vývoj vynaložených v zdaňovacom období, a tiež 100 percent z ich nárastu v posudzovaní voči dvom predchádzajúcim obdobiam.
Kým za tri roky fungovania tohto vládneho nástroja na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja v pôvodnej sadzbe 25 percent superodpočet znížil výsledný daňový základ u 358 podnikateľov celkovo o takmer 66 miliónov eur, v daňových priznaniach odovzdaných do konca marca 2019 si za rok 2018 zo svojho výsledného daňového základu odpočítalo superodpočet už 160 subjektov. To je počet porovnateľný s úrovňou vo finálnom zozname za rok 2017. Celkový objem dosiaľ známeho čerpania superodpočtu za rok 2018 dosiahol necelých 106 miliónov eur, pričom treba mať na zreteli, že objem čerpania nie je ovplyvnený len zmenou počtu uplatnených superodpočtov, ale aj štvornásobným zvýšením jeho sadzby.
Pri Martine vznikne priemyselný areál
24. 7. 2019
Obec Sučany pri Martine sa pomaly, ale isto stáva priemyselným centrom regiónu Turiec. Pôsobí tam už množstvo významných firiem a v januári sa do priestoru obce rozhodol zavítať aj slovensko-belgický investor Besico a vystavať tam logisticko-výrobné centrum za 25 miliónov eur.
To však nie je koniec. Najnovšie k už existujúcemu priemyselnému parku v obci pribudne v priestoroch bývalých skladov slovenských železníc ďalší areál. Dvadsaťtrimiliónová investícia by v budúcnosti mala zabezpečiť prácu pre zhruba 500 ľudí. „Areál je určený na ľahký priemysel a logistiku a bude napojený na jestvujúcu zástavbu existujúceho Priemyselného parku Martin-Sučany,“ uvádza spoločnosť I.K.A Development v investičnom zámere.
Kríza oceliarov zasiahla aj Slovensko
22. 7. 2019
Spoločnosť U. S. Steel Košice do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500. Oznámilo to v piatok vedenie spoločnosti s cieľom zlepšiť finančné postavenie firmy.
"Prijímame toto rozhodnutie po starostlivom zvážení toho, že musíme konať, aby sme ochránili naše podnikanie a zostali konkurencieschopní. Sme si vedomí, že toto rozhodnutie bude mať dopad na tisíce rodín v regióne, tak v súvislosti s priamymi i nepriamymi pracovnými miestami," uviedol v stanovisku prezident hutníckej spoločnosti James Bruno. "My sa však musíme pripravovať na budúcnosť a konkurenčný boj je v dnešných nerovných podmienkach veľmi ťažký. Zodpovednosť za budúcnosť firmy nám prikazuje prispôsobiť sa vzniknutej situácii a zaručiť prežitie U. S. Steel Košice," dodal Bruno. Poukázal pritom na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.