Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nemajetné exekúcie
4. 8. 2019
Najvýznamnejším cieľom nového zákona o ukončení starých exekúcii je zmeniť v tejto oblasti „pravidlá hry“ a odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré majú byť z tohto dôvodu ukončené.
Ambíciou nového zákona je preto zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, pričom technické otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní sa zveria súdnemu exekútorovi (koncepčne ide o obdobu riešenia už aplikovanú v exekučných konaniach začatých od 1. apríla 2017). Obdobný procesný režim zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií sa použije aj na prípady dôvodov pre zastavenie exekúcie, ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu, zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, či v prípadoch, ak z dôvodu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného resp. oddlženia povinného nastal dôvod pre ich zastavenie. Nový zákon súčasne dáva oprávnenému možnosť komerčnej úvahy, či je opodstatnené podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, avšak už podľa súčasne platných a účinných právnych predpisov. Za zákonom ustanovených podmienok sa ponechávajú účinky úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované. Účinnosť zákona je od 1. januára 2020.
Ukončenie niektorých exekučných konaní – nový zákon
2. 8. 2019
Vláda Slovenskej republiky schválila zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Zákon bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2018 - 2020, v ktorom si vláda Slovenskej republiky určila za cieľ zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci.
Zákon predložený z dôvodu potreby efektívneho vyriešenia problému vedenia niektorých exekúcií, v ktorých nedochádza k exekvovaniu majetku povinného a ani k zastaveniu exekúcie napriek tomu, že povinný je nemajetný. Významnú úlohu v tomto smere zohráva fakt, že značná časť právnej praxe presadzuje pravidlo, že zastaviť exekúciu ako nemajetnú možno len v prípade, ak s tým oprávnený súhlasí. Taktiež významnú úlohu zohráva aj úvaha, že každá osoba je entitou, ktorá potenciálne v budúcnosti môže nejaký majetok nadobudnúť. Akumulácia jednotlivých čiastkových skutočností spôsobujúcich tento problém dospel do štádia, že na súdoch Slovenskej republiky je v súčasnosti vedených cca 2,6 milióna tzv. „starých“ exekúcií (exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017), pri ktorých oprávnený spravidla nenavrhne zastavenie exekúcie (nesúhlasí s jej zastavením) najmä z dôvodu rizika, že bude musieť znášať trovy exekúcie súdneho exekútora. Sumárnym pohľadom na danú problematiku je potrebné konštatovať, že vo výsledku sa značná časť kapacity rozhodovacej činnosti slovenských súdov upína k spravovaniu všetkých týchto „starých“ exekučných konaní.
Lekárska posudková činnosť
1. 8. 2019
Jednou zo zmien ostatnej novely zákona o sociálnom poistení sú zmeny týkajúca sa lekárskej posudkovej činnosti.
Zo skúseností z aplikačnej praxe vyplýva, že osobná účasť poistenca resp. poškodeného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti je potrebná len v odôvodnených prípadoch, napr. pri predpoklade neuznania invalidity. V ostatných, menej náročných alebo medicínsky jednoznačných prípadoch môže predvolanie do Sociálnej poisťovne znamenať zbytočnú záťaž. Legislatívne sa upravuje možnosť výkonu lekárskej posudkovej činnosti v osobitných prípadoch na základe určenia posudkového lekára aj bez účasti poistenca alebo poškodeného. Zároveň sa poistencovi resp. poškodenému ponecháva možnosť osobnej účasti na posudzovaní zdravotného stav, ak o ňu požiada.
Z posudkovej praxe Sociálnej poisťovne vyplýva, že kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa môže vykonávať aj v kratších alebo dlhších intervaloch ako je jeden mesiac. V odôvodnených prípadoch, ak určí posudkový lekár, sa nemusí vykonávať vôbec. Výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu záleží vždy od závažnosti zdravotného stavu a lehoty jej vykonávania určí posudkový lekár individuálne, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia. Novelou zákona sa preto odstraňuje povinnosť vykonávania tejto kontroly najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti
Podnikateľské prostredie sa v prvom polroku zhoršilo
30. 7. 2019
Podnikateľské prostredie sa na Slovensku v prvom polroku tohto roka opäť zhoršilo, a to z pôvodných 100 bodov v roku 2001 na súčasných 42,69 bodu. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) medzi podnikateľmi, ktorí hodnotili vplyv štátu, iných vonkajších faktorov, ale aj vplyv samotných podnikov na podnikateľské prostredie, informovala v utorok PAS. Index podnikateľského prostredia (IPP) zisťovala PAS už po 68. raz.
Oproti predchádzajúcemu polroku klesol IPP o 0,98 bodu. "Pravdou je, že negatívny pohľad na podnikateľské prostredie sa za posledný rok a pol postupne zmierňuje," uviedol výkonný riaditeľ PAS Peter Serina. IPP od roku 2006 kontinuálne klesá z vtedajšej hodnoty 126 bodov. Podľa Serinu ide o pocitový index podnikateľov. Pokiaľ neprevážia v ich ponímaní pozitíva nad negatívami, bude klesať, hoci pomalšie, aj naďalej. Za najväčšie nedostatky označili podnikatelia vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, byrokraciu, kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov, ale napríklad aj ziskovosť a plnenie finančných záväzkov podnikov. Nespokojní sú rovnako aj s uplatňovaním princípu rovnosti pred zákonom, s efektívnosťou hospodárenia štátu, s prístupom k štátnej pomoci, zrozumiteľnosťou, použiteľnosťou a stálosťou právnych predpisov a úrovňou korupcie na úradoch. Podnikatelia oproti predchádzajúcemu polroku menej negatívne hodnotili oblasť pracovnoprávnej legislatívy a legislatívy upravujúcu dane, poplatky a investície.