Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Košická župa chce odkúpiť U. S. Steel. Ponúkla jedno euro
23. 9. 2019
Odvoláva sa na vyjadrenie košického župana Rastislava Trnku. „Vzhľadom na predchádzajúcu diskusiu o investičnom dlhu a ekonomických problémoch, s ktorými U. S. Steel bojuje, sme vedeniu spoločnosti ponúkli pomocnú ruku. Aby sme predišli následným problémom a uchránili zamestnanosť v kraji, zatiaľ neoficiálne sme ponúkli odkúpenie závodu U. S. Steel Košice za obdobných podmienok ako v srbskom Smeredeve, kde prešli oceliarne do rúk verejného sektora za 1 dolár,“ tvrdí Trnka.
Kraj v stanovisku tvrdí, že sa obáva o osud fabriky, ktorá je najväčším zamestnávateľom v regióne. U. S. Steel ohlásil prepustenie 2 500 zamestnancov do roku 2021. Kraj vidí problém, aj v miliardovom investičnom dlhu spoločnosti a v znižovaní konkurencieschopnosti fabriky. "Nazdávame sa, že hlavne nízka miera investícií do modernizácie a rozvoja podniku má za následok znižovanie konkurencieschopnosti U. S. Steel na trhu,“ poznamenal Trnka.
Dôchodkový automat je zrušený, odchod do penzie určí tabuľka
20. 9. 2019
Parlament normu schválil spolu s pozmeňujúcim návrhom z výborov. Určovanie dôchodkového veku na základe automatu sa zruší v dôsledku ústavného zastropovania dôchodkového veku na 64 rokov. Presne každý ročník sa dozvie svoj dôchodkový vek za výchovu dieťaťa z tabuľky, ktorá je súčasťou novely zákona o sociálnom poistení. Parlament v utorok právnu normu schválil spolu s pozmeňujúcim návrhom z výborov. Ruší sa kritérium strednej dĺžky života.
Návrh si osvojuje pripomienky ministerstva práce k tejto novele, ktoré predložilo na rokovanie vlády. Dôvodom na zadefinovanie výchovy dieťaťa, ako aj podmienok na znížený dôchodkový vek je ústavné zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov. Rezort práce už v júli tohto roka avizoval, že má ambíciu vyriešiť veľké skoky pri dôchodkovom veku matiek s dvoma deťmi, ktoré sa narodili v rokoch 1958, 1959 a 1960, a zohľadňovanie výchovy detí pri dotknutých ročníkoch. Po novom sa má upustiť od každoročného určovania dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života zisteného Štatistickým úradom SR. Ide o tzv. dôchodkový automat. Namiesto toho návrh hovorí o pevnom ustanovení dôchodkového veku pre všetky skupiny poistencov v členení na ročníky, pohlavie a počet vychovaných detí priamo v prílohe zákona o sociálnom poistení. Tabuľka sa má týkať mužov aj žien. Napríklad dôchodkový vek ženy narodenej v roku 1958 má byť 62 rokov a 8 mesiacov, pričom, ak vychovala jedno dieťa, má byť 62 rokov a 7 mesiacov, za výchovu päť alebo viac detí má byť 59 rokov. V prípade žien narodených v roku 1966 a viac má byť dôchodkový vek 64 rokov, za výchovu jedného dieťaťa má ísť do dôchodku v 63 rokoch a šiestich mesiacoch, za výchovu päť a viac detí má byť 62 rokov a šesť mesiacov. Definícia výchovy dieťaťa. Okrem toho sa má novelou upraviť definícia pojmu výchova dieťaťa, ako aj vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku. Definícia výchovy sa má týkať vlastného, osvojeného aj zvereného dieťaťa do náhradnej starostlivosti rodičov. Jednou z podmienok výchovy je napríklad to, že sa poistenec bude musieť o dieťa starať najmenej desať rokov, kým nenadobudne plnoletosť, alebo najmenej päť rokov, ak sa o dieťa začal starať po dovŕšení ôsmich rokov dieťaťa. Započítavať sa však má aj obdobie, počas ktorého sa rodič nemohol o dieťa starať pre nepriaznivý zdravotný stav, alebo muselo byť dieťa umiestnené do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Podmienky výchovy jedného a toho istého dieťaťa môžu splniť aj dvaja poistenci, teda napríklad manželia. Rovnaké obdobie výchovy toho istého dieťaťa však má byť zohľadnené len jednému poistencovi, prednostne žene. V prípade mužov sa však má pri dôchodkovom veku prihliadať na osobitné životné situácie, ako je napríklad úmrtie matky.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Vyrovnaný rozpočet definitívne nebude, ekonomika prudko spomalila
20. 9. 2019
Rast HDP v tomto roku 2,4 HDP. "Deficit na rok 2019 bude nula, celá nula a Slovensko tak prvýkrát v histórii neminie viac ako dosiahne na svojich príjmoch," povedal ešte vlani v novembri premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Desať mesiacov na to jeho slová definitívne neplatia. To, o čom sa hovorilo už dlhšie, potvrdil minister financií Ladislav Kamenický. Rozpočet v tomto roku na nule neskončí. "Cieľ, bohužiaľ, nesplníme, hospodárenie skončí opäť v mínuse,“ vyhlásil minister bez toho, aby spresnil konkrétne čísla. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však odhaduje deficit vo výške 1,1 miliardy eur.
Jedným z dôvodov je prudké spomalenie ekonomiky Slovenska. Tá v tomto roku podľa odhadov analytikov z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií porastie len o 2,4 percenta. A ďalej má spomaľovať aj v budúcom roku. Kamenický sa snažil budúcoročnému rozpočtu pomôcť zvýšením spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktorá mala zdražieť cigarety. Tento krok mal do štátnej kasy priniesť navyše viac ako sto miliónov eur. Proti tomu sa výrazne ohradil šéf SNS Andrej Danko a začal poukazovať na vážne porušenie koaličnej zmluvy. Kamenický pred Dankom pravdepodobne cúvne. Najnovší odhad rastu HDP z dielne ministerstva financií nie je veľkým prekvapením. Rezort už dávnejšie pripúšťa, že ekonomika Slovenska spomaľuje. Ešte na konci minulého roka prognózoval, že bude rásť o 4,5 percenta, s čím sa počítalo aj pri zostavovaní rozpočtu na tento rok. Už vo februári prognózu rastu upravil na štyri percentá, v júni následne na 3,5 percenta. S nižším rastom rátali aj súkromné banky. V auguste odhadli, že ekonomika tento rok vzrastie len o 2,8 percenta HDP. Ešte v júni očakávali rast na úrovni 3,4 percenta. Ku korekcii pristúpili bankoví analytici po tom, čo Štatistický úrad zverejnil makroekonomické údaje za druhý štvrťrok. Podľa neho HDP za toto obdobie narástlo o dve percentá. "Spomalenie ekonomiky bude znamenať nižší rast príjmov a životnej úrovne, ako sme predpokladali pred niekoľkými mesiacmi. Preto tiež môže znamenať finančné problémy pre niektoré firmy, bežných ľudí ale i verejné financie" povedal analytik VÚB banky Michal Lehuta. Ekonomika spomaľuje najmä pre nižší zahraničný dopyt, v Nemecku a v eurozóne vidieť vplyv neistoty z odchodu Veľkej Británie z Európskej únie či obchodné vojny, vymenúva analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Obchodná vojna zúri najmä medzi Čínou a USA. Od začiatku septembra platia 15-percentné clá z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa na veľkú časť tovaru dovážaného z Číny. Obchodná vojna je jedným z dôvodov poklesu ekonomiky Nemecka, ktoré smeruje do recesie. V druhom štvrťroku HDP krajiny kleslo o 0,1 percenta. Nemecko je pritom najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. Firmy zo Slovenska tam za vlaňajšok vyviezli tovar za viac ako 17 miliárd eur, čo je viac ako pätina z celkového vývozu.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Maďarskí podnikatelia kúpili od januára takmer štyristo slovenských firiem.
20. 9. 2019
Záujem maďarských podnikateľov o slovenské firmy nepoľavuje. Potvrdzuje to analýza poradenskej spoločnosti Bisnode, ktorá skúmala záujem zahraničných vlastníkov o slovenské firmy.Analýza ukázala, že do Maďarska odišlo za prvých šesť mesiacov tohto roka 386 slovenských firiem.
Maďarsko tak naďalej ostáva v top trojke najobľúbenejších destinácií, kde končia slovenské spoločnosti. "Zvýšený záujem maďarských podnikateľov o slovenské firmy môžeme očakávať v dlhodobom horizonte. Môže za to jednak teritoriálna blízkosť, ale aj historické či ekonomické väzby so Slovenskom, vďaka ktorým je kúpa slovenských podnikov pre Maďarov stále atraktívna," tvrdí Petra Štěpánová, analytička spoločnosti. Za prvých šesť mesiacov odišlo zo Slovenska celkovo 1664 slovenských firiem, pričom maďarskí podnikatelia si pripísali na konto 386 z nich. Za celý minulý rok odišlo do Maďarska 593 slovenských firiem. Dáta z prvého polroku 2019 naznačujú, že záujem Maďarov o slovenské podniky narastá. Najviac firiem, ktoré kúpili Maďari, pochádzalo z Nitrianskeho (106), Bratislavského (70) a Banskobystrického kraja (67), najmenej firiem odišlo do Maďarska zo Žilinského (11) a Prešovského kraja (15).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)