Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Hospodárenie v lesoch
7. 10. 2019
Dôležitou úpravou zákona o lesoch je definovanie tzv. prírode blízkeho hospodárenia v lesoch a úprava všetkých dotknutých ustanovení zákona tak, aby umožňovala uplatňovanie takéhoto hospodárenia v lesoch.
Táto úprava je spracovaná v nadväznosti na prebiehajúcu klimatickú zmenu a potrebu prispôsobiť postupy a spôsoby hospodárenia v lesoch s cieľom zachovania alebo zlepšovania biologickej rozmanitosti, odolnosti, produkčnej a obnovnej schopnosti lesov. Uvedenou novelou zákona sa umožňuje obhospodarovateľom lesa ďalšia možnosť formovania štruktúr lesov s využitím zákonitostí vývoja prirodzených lesných ekosystémov pre ich zachovanie pri prebiehajúcej klimatickej zmene.
Novela zákona o lesoch tiež dopĺňa Slovenskú lesnícko-drevársku inšpekciu ako orgán štátnej správy lesného hospodárstva a jej kompetencie, najmä kompetenciu vykonávať štátny dozor v lesoch podľa ustanovení zákona o lesoch. V článku II. je následne upravený zákon o dreve tak, aby doplnil túto úpravu zákona o lesoch v kompetenciách inšpekcie, ktoré sú definované v jeho ustanoveniach. Zároveň sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia týkajúce sa uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh (najmä povinnosti hospodárskych subjektov, obchodníkov a prepravcov) a výkonu dozoru a správneho konania o priestupkoch a iných správnych deliktoch. Tieto úpravy vyplývajú z naliehavých potrieb aplikačnej praxe a u potreby dosiahnutia účelu dozoru
Ak neprídu dodatočné zdroje, poisťovne pristúpia k reštrikčným opatreniam
4. 10. 2019
Stále sa čaká, že systém bude tento rok dofinancovaný. Ak neprídu do rezortu zdravotníctva dodatočné zdroje, zdravotné poisťovne pristúpia k reštrikčným opatreniam smerom k liekom a liekovej politike. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) o tom informovala agentúru SITA po rokovaniach s poisťovňami. "Pokiaľ štát nezabezpečí to, čo garantoval, že bude nedostatok finančných prostriedkov, tak Dôvera a Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) nám nie sú schopné dofinancovať tento rok," informoval prezident ANS Marián Petko. Sociálny balíček aj rekreačné poukazy. Od oboch poisťovní má asociácia čiastočne vykrytý sociálny balíček, no nemá vykryté rekreačné poukazy, ktoré boli prijaté až po štátnom rozpočte a neboli plánované ani v rozpočte pre zdravotníctvo.
Ako uviedol prezident ANS, obe poisťovne stále nevedia, do akej miery sa budú musieť opatrenia robiť, keďže sa stále čaká, že systém bude tento rok dofinancovaný. "Čo sa týka rokovania s Unionom, ANS má zabezpečené sociálne balíčky a rekreačné poukazy odhadom, pretože nikto presne nevie, aké percento zamestnancov ich využije. Aj zdravotná poisťovňa Union však informovala, že bez ďalších finančných prostriedkov v tomto roku budú musieť robiť opatrenia, nie však smerom k zmluvám ANS," informoval Petko. Asociácia potrebuje na tento rok dofinancovanie vo výške 10 miliónov eur. "O to sme menej schopní platiť za lieky, špeciálny materiál, za bežnú prevádzku nemocníc. Nemocnice nemôžu byť spravované tak, ako by mali, keby mali dostatok peňazí, čo v konečnom dôsledku vždy pocíti pacient," upozornil Petko. ANS minulý týždeň rokovala o dofinancovaní so zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union, rokovanie so VšZP prebehlo ešte predtým.
"Na poslednom rokovaní so zástupcami ANS sme informovali, že bez dofinancovania systému nebude možné zvýšenie úhrad za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Dokonca bude potrebné pristúpiť k reštrikčným opatreniam najmä v oblasti liekov, zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu," konštatoval Matej Štepianský z Dôvery. Ako uviedol, Dôvera finančne kryje legislatívne nároky nemocníc v oblasti miezd a sociálnych balíčkov. Otvorená však zostala otázka rekreačných poukazov, pri ktorých bude poisťovňa poznať ich skutočné čerpanie až na konci roka.
"Union zdravotná poisťovňa má v zmluvách zohľadnené všetky finančné požiadavky Asociácie nemocníc Slovenska na pokrytie zákonných nárokov na rok 2019, vrátane rekreačných poukazov a aj sociálnych balíčkov. Dlhodobo však upozorňujeme na nevyhnutnú potrebu dofinancovania zdravotníctva," informoval hovorca Union poisťovne Matej Neumann.
VšZP po rokovaní s ANS, ktoré sa konalo v polovici septembra, informovala, že "ANS v záujme lepšej identifikácie skutočných finančných potrieb deklarovala ochotu poskytnúť VšZP do konca septembra informácie o nákladoch, ktoré vznikli nemocniciam využívaním rekreačných poukazov najmä v letných mesiacoch". Štátna poisťovňa tieto údaje zatiaľ k dispozícii nemá. "Ale keďže je len 2. október, tak sme si istí, že prísľub ANS platí a tieto údaje čoskoro získame," informovala VšZP.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Novela zákona o potravinách
2. 10. 2019
Na základe nariadenia sú novelou zákona splnomocnené orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy a orgány verejného zdravotníctva určiť na účely výkonu úradných kontrol potravín vstupujúcich do EÚ z tretích krajín hraničné kontrolné stanice, pričom sú zároveň oprávnené pozastaviť alebo zrušiť činnosť hraničných kontrolných staníc, ak nebudú spĺňať minimálne požiadavky ustanovené v nariadení.
Oproti doterajšej právnej úprave sa novelou zákona rozširujú kompetencie orgánov úradnej kontroly potravín Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, a to v oblasti vykonávania úradnej kontroly potravín rastlinného pôvodu na miestach uvedených v nariadení (EÚ) 2017/625 a v oblasti úradnej kontroly poľnohospodárskych produktov a potravín s chráneným označením pôvodu, chráneným zemepisným označením, označením zaručenej tradičnej špeciality, označením nepovinnými výrazmi kvality alebo liehovín so zemepisným označením v zariadeniach spoločného stravovania.
Právna úprava tejto novely zákona odstraňuje aj niektoré z doterajších nedostatkov v zákone, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe orgánov úradnej kontroly potravín. Nedostatky sa týkali najmä oznamovania príchodu zásielok dovážaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov z tretích krajín, spôsobu poverovania akreditovaných úradných laboratórií na výkon analýzy vzoriek odobratých pri úradnej kontrole potravín a vydávania úradných certifikátov orgánmi úradnej kontroly potravín prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú potraviny v Slovenskej republike a ktorí umiestňujú potraviny na trh tretej krajiny.
Úhrada za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
2. 10. 2019
Zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska upravuje od 1. 1. 2020 platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, tzv. koncesionárske poplatky.
Podľa platnej úpravy tohto zákona sú ustanovené rôzne sadzby koncesionárskych poplatkov, ktoré platia týmto zákonom vymedzené fyzické a právnické osoby. Sadzba koncesionárskych poplatkov pre každú fyzickú osobu, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome je 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac, pričom tento zákon vymedzuje určité fyzické osoby, ktoré majú nárok na zníženie sadzby koncesionárskych poplatkov na polovicu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú oslobodené od povinnosti platiť koncesionárske poplatky.
Cieľom predkladateľov tejto novely zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je oslobodiť od povinnosti platiť koncesionárske poplatky všetky fyzické osoby, ktoré podľa tohto zákona v súčasnosti platia koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe, t.j. 2,32 eura mesačne. Jedná sa o:
- poberateľov dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského a vdoveckého dôchodku, a sirotského dôchodku), ktorí nemajú pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežijú v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti,
- poberateľov dávky v hmotnej núdzi a osoby spoločne posudzované s poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Práve tieto fyzické osoby sú v mnohých prípadoch ohrozené rizikom chudoby, preto je požadovanie platiť koncesionárske poplatky aj v polovičnej sadzbe od týchto fyzických osôb vzhľadom na možné negatívne sociálne dôsledky nevhodné. V dôsledku zmeny právnej úpravy všetky vyššie uvedené fyzické osoby zaznamenajú ročnú úsporu na platbách za koncesionárske poplatky v sume 27,84 eur ročne. Predkladatelia majú zato, že po oslobodení vyššie uvedených fyzických osôb od povinnosti platiť koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe dôjde k ďalšiemu miernemu zvýšeniu životnej úrovne týchto fyzických osôb.