Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovenská ekonomika spomalí, očakáva OECD
22. 11. 2019
OECD predpokladá mierne oživenie až v roku 2021.Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa tento aj nasledujúci rok spomalí a až v roku 2021 mierne ožije. Dôvodom je slabší externý dopyt, ktorý má negatívny vplyv na vývoz. Uviedla to vo svojej prognóze Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) so sídlom v Paríži. Tempo rastu sa spomalí. Podľa OECD sa výkon slovenskej ekonomiky v tomto roku zvýši len o 2,5 % po náraste o 4 % v roku 2018.
V nasledujúcom roku 2020 tempo jej rastu ešte klesne na 2,2 a až v roku 2016 znova ožije a dosiahne 2,6 %. Domáci dopyt bude naďalej pomerne silný, najmä v dôsledku súkromnej spotreby, ktorú bude udržiavať odolný trh práce s nízkou nezamestnanosťou. Fiškálna pozícia bude v rokoch 2020-21 neutrálna. Ale vzhľadom na absenciu nadbytočných kapacít a strednodobé výzvy, ktoré so sebou prináša starnutie obyvateľstva, bude dôležité obmedziť tlak na verejné výdavky. Dôkladná reforma verejného sektora by mohla zvýšiť efektívnosť a financovať reformy podporujúce začlenenie v oblasti integrácie a vzdelávania Rómov. Zahraničný dopyt klesol. Slovenská ekonomika sa výrazne spomalila v dôsledku oslabenia vývozu. Pokles zahraničného dopytu sa totiž týka aj tovarov, na ktoré sa Slovenská republika špecializuje. A zároveň pretrvávajúca neistota brzdí investície. Trh práce je však naďalej silný a miera nezamestnanosti je na historickom minime. Mzdy rastú, ale ich vplyv na spotrebu domácností sa zmiernil pre výraznejšie zvýšenie úspor. Miera inflácie tento rok stúpne na 2,8 % z vlaňajších 2,5 % najmä v dôsledku vyšších cien potravín a v roku 2020 klesne na 2,6 %. OECD predpokladá, že rozpočtový deficit zostane v nasledujúcich dvoch rokoch zhruba konštantný. Zníženie tlaku na verejné výdavky bude však dôležité vzhľadom na absenciu voľných kapacít a výzvy ako je starnutie obyvateľstva a s tým spojený rast výdavkov. Slovenská republika patrí medzi krajiny OECD, kde počet obyvateľov v dôchodkovom veku stúpa najstrmšie a nový ústavný zákon zaviedol strop pre odchod do dôchodku vo veku 64 rokov. Ak sa "zhmotnia" riziká a rast ekonomiky sa výraznejšie spomalí, fiškálna politika SR by mala byť pripravená zmierniť to. Revízia výdavkov. Realizácia odporúčanej rozsiahlej revízie výdavkov by pomohla dosiahnuť efektívnosť rozpočtu a financovať veľmi potrebné štrukturálne reformy. Účinné verejné investície, najmä do vzdelávania, odbornej prípravy a inovácií, by mali podporiť produktivitu a inkluzívnejší rast. Slovensko potrebuje zvrátiť pokles úrovne vzdelávania a urobiť viac, aby sa zlepšili šance detí z chudobnejšieho prostredia, najmä Rómov. Intenzívnejšie úsilie o rozvoj ďalších kvalitných zariadení starostlivosti o deti a predškolských zariadení by tiež pomohlo zvýšiť účasť žien s malými deťmi na trhu práce. Súkromná spotreba bude naďalej robustne rásť v dôsledku napätého trhu práce. Slabý zahraničný dopyt a globálna neistota však budú brzdiť vývoz a investície. Predpokladá sa, že inflácia zostane v nasledujúcich dvoch rokoch nad hranicou 2 %. Politická neistota v oblasti obchodu a ďalšie spomalenie na vývozných trhoch, najmä v Nemecku, zostávajú hlavnými negatívnymi rizikami pre výhľad slovenskej ekonomiky. Aj rýchlejší rast súkromnej spotreby predstavuje riziko, pretože mzdy by stúpnuť viac, ako sa plánovalo, a vysoká miera úspor by sa mohla znížiť.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Štátne lesy začínajú s predajom kalamitného dreva občanom
22. 11. 2019
Obec drevo objedná a vyberie domácnosti, ktoré si ho kúpia za zvýhodnených podmienok. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky začína s predajom ihličnatého kalamitného dreva. Ide o pilotný projekt. Predaj bude realizovaný prostredníctvom obcí a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Na stredajšom výjazdovom rokovaní vlády v Slavošovciach v okrese Rožňava o tom informovala vládu a novinárov ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS).
"Projekt pomôže obyvateľom, ktorí sú v núdzi a v ťažkej situácii," povedala ministerka. Cez aukcie sa predal iba zlomok. Obhospodarovatelia lesa v Slovenskej republike i v okolitých krajinách už niekoľko rokov bojujú s následkami kalamít spôsobených suchom, vetrom a premnoženým podkôrnym hmyzom. Z tohto dôvodu je trh v stredoeurópskom priestore presýtený surovým ihličnatým drevom. Je obrovský rozdiel medzi ponukou a spracovateľskými kapacitami hlavne menej hodnotných sortimentov. "Lesy Slovenskej republiky evidujú veľmi nízky záujem o kúpu ihličnatého dreva. Prostredníctvom elektronických aukcií sa podarilo v tomto roku predať iba šesť percent z ponúkaného množstva ihličnatého dreva (vláknina). O viac ako sto percent vzrástli zásoby tohto dreva na skladoch," uviedol v správe pre médiá generálny riaditeľ štátneho podniku Marian Staník. Drevo predajú občanom. Lesy Slovenskej republiky sa preto rozhodli pre predaj tohto kalamitného ihličnatého dreva občanom. Obce na základe záujmu občanov objednajú drevnú hmotu na miestnom príslušnom odštepnom závode. Výber domácností, ktoré si budú môcť nakúpiť drevo za zvýhodnených podmienok, určí obec. Tá zabezpečí aj dovoz dreva. Občania si tak budú môcť drevo zakúpiť iba za priame výrobné náklady štátneho podniku vo výške 18,24 eura za kubický meter (m3), pričom ide o konečnú cenu vrátane dane z pridanej hodnoty. Na odvozných miestach je v prvej fáze k dispozícii 35-tisíc m3 dreva a na jednu domácnosť bude možné zakúpiť päť m3 dreva. "Predajom dreva iba za výrobné náklady chceme pomôcť obyvateľom Slovenska," dodal Staník. ZMOS podľa jeho predsedu Branislava Trégera tento projekt víta. "Je to iniciatíva obojstranne výhodná, pre konečného odberateľa aj pre štátny podnik. Samozrejme, my budeme v prvom rade hovoriť o tom, ako sa obce zainteresujú pri odbere tohto dreva z odberných miest, respektíve skladov, a podľa jednotlivých kritérií budú štatutári distribuovať to drevo ďalej. Cieľovou skupinou sú obyvatelia tých obcí a miest, kde nie je plynofikácia. Ide najmä o skupinu starších alebo osamelo žijúcich ľudí," povedal.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Rezort dopravy presunie vyše 40 miliónov na výstavbu diaľnic
22. 11. 2019
Zmeniť sa má účel použitia kapitálových výdavkov z rokov 2017 a 2018. Kapitálové výdavky v rámci kapitoly ministerstva dopravy z rokov 2017 a 2018 v celkovej výške 43,53 milióna eur by sa mali presunúť na financovanie projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest realizovaných Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS).
Navrhuje to Ministerstvo dopravy a výstavby SR v materiáli, ktorý v stredu na výjazdovom rokovaní v Slavošovciach odsúhlasila vláda. Zmeniť sa má účel použitia kapitálových výdavkov z rokov 2017 a 2018, ktoré boli pôvodne rozpočtované v programoch Podpora rozvoja bývania, Cestná infraštruktúra, Železničná doprava, Tvorba a implementácia politík, Rozvoj cestovného ruchu a Operačný program Integrovaná infraštruktúra. Rozpočtovými opatreniami bol ministerstvom financií zvýšený rozpočet kapitálových výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby na rok 2019 celkom o 87,69 milióna eur. Týmito opatreniami došlo podľa rezortu dopravy len k uvoľneniu kapitálových výdavkov poskytnutých Ministerstvom dopravy a výstavby v minulých rokoch. Rezort dopravy v návrhu konštatuje, že materiál nezakladá zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy. Ide totiž o výmenu zdrojov v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby, a to zmenu zdroja z predchádzajúcich rokov za prostriedky štátneho rozpočtu aktuálneho roka.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Hypotéky sa ešte viac sprísnia
21. 11. 2019
Národná banka Slovenska sa rozhodla opätovne sprísniť pravidlá pre udeľovanie hypoték. Zmeny sa dotknú rezervy, ktorá musí dlžníkom zostať po zaplatení splátok. Návrhy opatrení poslala banka už do medzirezortného pripomienkového konania.
Opatrenia sa dotknú hypoték aj spotrebných úverov. Situáciu to tak má skomplikovať najmä ľuďom, ktorí bývanie dofinancovávali spotrebnými úvermi, lebo hypotéka im nedokázala pokryť celú výšku nehnuteľnosti. Nové pravidlá sa dotknú klientov, ktorí majú vysoké splátky v pomere k mesačnému príjmu. Opatrenie by malo vstúpiť do platnosti už od 1. januára budúceho roka. V takom prípade splátka úveru nebude môcť byť vyššia ako 60 percent čistého príjmu po odpočítaní životného minima. Ide o takzvaný ukazovateľ DSTI. V súčasnosti platí, že splátka môže byť až 80 percent príjmu.