Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vláda vyberie od štátnych firiem o 200 miliónov eur menej
27. 11. 2019
Vláda si na budúci rok naplánovala, že bude hospodáriť s polpercentným deficitom. Čísla však nesedia a ak štát neurobí nič navyše, nestane sa tak.
Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Najvyšší kontrolný úrad, Európska komisia. Najnovšie sa ku kritike pridáva aj centrálna banka. Jedným z problémov nového rozpočtu ministerstva financií sú aj príliš vysoké príjmy z dividend štátnych podnikov. Vláda očakáva, že z nich dostane do štátnej kasy 438 miliónov eur. Národná banka však predpokladá, že budú v skutočnosti o 200 miliónov nižšie. Sklamanie pritom môže prísť predovšetkým pri Slovenskom plynárenskom podniku, upozornila centrálna banka. Len táto firma by mala podľa rozpočtových plánov dodať v budúcom roku štátnej kase 300 miliónov eur. Aká by mohla byť realita, banka nespresnila. Zatiaľ to nevie ani samotný SPP.
eKasu čakajú zmeny. Sú možné ústupky
25. 11. 2019
Súčasťou konferencie Slovenské obchodné fórum 2019 bola aj diskusia o tom, čo priniesla eKasa. Na panelovej diskusii sa zúčastnil Jozef Orgonáš, prodekan Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Okrem neho mali pred publikom vystúpiť aj generálny riaditeľ Sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík z Finančnej správy Ladislav Hanniker a Vladimír Sirotka zo Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov. Poslední dvaja menovaní však nakoniec na konferenciu neprišli. Dôvodom malo byť stretnutie na Finančnej správe s odbornou verejnosťou.
Slovenská ekonomika spomalí, očakáva OECD
22. 11. 2019
OECD predpokladá mierne oživenie až v roku 2021.Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa tento aj nasledujúci rok spomalí a až v roku 2021 mierne ožije. Dôvodom je slabší externý dopyt, ktorý má negatívny vplyv na vývoz. Uviedla to vo svojej prognóze Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) so sídlom v Paríži. Tempo rastu sa spomalí. Podľa OECD sa výkon slovenskej ekonomiky v tomto roku zvýši len o 2,5 % po náraste o 4 % v roku 2018.
V nasledujúcom roku 2020 tempo jej rastu ešte klesne na 2,2 a až v roku 2016 znova ožije a dosiahne 2,6 %. Domáci dopyt bude naďalej pomerne silný, najmä v dôsledku súkromnej spotreby, ktorú bude udržiavať odolný trh práce s nízkou nezamestnanosťou. Fiškálna pozícia bude v rokoch 2020-21 neutrálna. Ale vzhľadom na absenciu nadbytočných kapacít a strednodobé výzvy, ktoré so sebou prináša starnutie obyvateľstva, bude dôležité obmedziť tlak na verejné výdavky. Dôkladná reforma verejného sektora by mohla zvýšiť efektívnosť a financovať reformy podporujúce začlenenie v oblasti integrácie a vzdelávania Rómov. Zahraničný dopyt klesol. Slovenská ekonomika sa výrazne spomalila v dôsledku oslabenia vývozu. Pokles zahraničného dopytu sa totiž týka aj tovarov, na ktoré sa Slovenská republika špecializuje. A zároveň pretrvávajúca neistota brzdí investície. Trh práce je však naďalej silný a miera nezamestnanosti je na historickom minime. Mzdy rastú, ale ich vplyv na spotrebu domácností sa zmiernil pre výraznejšie zvýšenie úspor. Miera inflácie tento rok stúpne na 2,8 % z vlaňajších 2,5 % najmä v dôsledku vyšších cien potravín a v roku 2020 klesne na 2,6 %. OECD predpokladá, že rozpočtový deficit zostane v nasledujúcich dvoch rokoch zhruba konštantný. Zníženie tlaku na verejné výdavky bude však dôležité vzhľadom na absenciu voľných kapacít a výzvy ako je starnutie obyvateľstva a s tým spojený rast výdavkov. Slovenská republika patrí medzi krajiny OECD, kde počet obyvateľov v dôchodkovom veku stúpa najstrmšie a nový ústavný zákon zaviedol strop pre odchod do dôchodku vo veku 64 rokov. Ak sa "zhmotnia" riziká a rast ekonomiky sa výraznejšie spomalí, fiškálna politika SR by mala byť pripravená zmierniť to. Revízia výdavkov. Realizácia odporúčanej rozsiahlej revízie výdavkov by pomohla dosiahnuť efektívnosť rozpočtu a financovať veľmi potrebné štrukturálne reformy. Účinné verejné investície, najmä do vzdelávania, odbornej prípravy a inovácií, by mali podporiť produktivitu a inkluzívnejší rast. Slovensko potrebuje zvrátiť pokles úrovne vzdelávania a urobiť viac, aby sa zlepšili šance detí z chudobnejšieho prostredia, najmä Rómov. Intenzívnejšie úsilie o rozvoj ďalších kvalitných zariadení starostlivosti o deti a predškolských zariadení by tiež pomohlo zvýšiť účasť žien s malými deťmi na trhu práce. Súkromná spotreba bude naďalej robustne rásť v dôsledku napätého trhu práce. Slabý zahraničný dopyt a globálna neistota však budú brzdiť vývoz a investície. Predpokladá sa, že inflácia zostane v nasledujúcich dvoch rokoch nad hranicou 2 %. Politická neistota v oblasti obchodu a ďalšie spomalenie na vývozných trhoch, najmä v Nemecku, zostávajú hlavnými negatívnymi rizikami pre výhľad slovenskej ekonomiky. Aj rýchlejší rast súkromnej spotreby predstavuje riziko, pretože mzdy by stúpnuť viac, ako sa plánovalo, a vysoká miera úspor by sa mohla znížiť.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Štátne lesy začínajú s predajom kalamitného dreva občanom
22. 11. 2019
Obec drevo objedná a vyberie domácnosti, ktoré si ho kúpia za zvýhodnených podmienok. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky začína s predajom ihličnatého kalamitného dreva. Ide o pilotný projekt. Predaj bude realizovaný prostredníctvom obcí a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Na stredajšom výjazdovom rokovaní vlády v Slavošovciach v okrese Rožňava o tom informovala vládu a novinárov ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS).
"Projekt pomôže obyvateľom, ktorí sú v núdzi a v ťažkej situácii," povedala ministerka. Cez aukcie sa predal iba zlomok. Obhospodarovatelia lesa v Slovenskej republike i v okolitých krajinách už niekoľko rokov bojujú s následkami kalamít spôsobených suchom, vetrom a premnoženým podkôrnym hmyzom. Z tohto dôvodu je trh v stredoeurópskom priestore presýtený surovým ihličnatým drevom. Je obrovský rozdiel medzi ponukou a spracovateľskými kapacitami hlavne menej hodnotných sortimentov. "Lesy Slovenskej republiky evidujú veľmi nízky záujem o kúpu ihličnatého dreva. Prostredníctvom elektronických aukcií sa podarilo v tomto roku predať iba šesť percent z ponúkaného množstva ihličnatého dreva (vláknina). O viac ako sto percent vzrástli zásoby tohto dreva na skladoch," uviedol v správe pre médiá generálny riaditeľ štátneho podniku Marian Staník. Drevo predajú občanom. Lesy Slovenskej republiky sa preto rozhodli pre predaj tohto kalamitného ihličnatého dreva občanom. Obce na základe záujmu občanov objednajú drevnú hmotu na miestnom príslušnom odštepnom závode. Výber domácností, ktoré si budú môcť nakúpiť drevo za zvýhodnených podmienok, určí obec. Tá zabezpečí aj dovoz dreva. Občania si tak budú môcť drevo zakúpiť iba za priame výrobné náklady štátneho podniku vo výške 18,24 eura za kubický meter (m3), pričom ide o konečnú cenu vrátane dane z pridanej hodnoty. Na odvozných miestach je v prvej fáze k dispozícii 35-tisíc m3 dreva a na jednu domácnosť bude možné zakúpiť päť m3 dreva. "Predajom dreva iba za výrobné náklady chceme pomôcť obyvateľom Slovenska," dodal Staník. ZMOS podľa jeho predsedu Branislava Trégera tento projekt víta. "Je to iniciatíva obojstranne výhodná, pre konečného odberateľa aj pre štátny podnik. Samozrejme, my budeme v prvom rade hovoriť o tom, ako sa obce zainteresujú pri odbere tohto dreva z odberných miest, respektíve skladov, a podľa jednotlivých kritérií budú štatutári distribuovať to drevo ďalej. Cieľovou skupinou sú obyvatelia tých obcí a miest, kde nie je plynofikácia. Ide najmä o skupinu starších alebo osamelo žijúcich ľudí," povedal.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)