Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Peniaze na vedu a výskum - prerozdeľovanie
10. 6. 2020
Vicepremiérka pre investície a informatizáciu ubezpečila po rokovaní vlády 4. 6. 2020 vedeckú komunitu, že v novom programovom období pre Operačný program Výskum a inovácie sú dôležité priority, ktoré budú mať aj zodpovedajúce financie.
Financie sa nebudú rozdeľovať spôsobom, ako to robila minulá vláda. To znamená dotácie, ktoré išli schránkovým firmám, neexistujúcim firmám či firmám, ktoré vedu a výskum v živote nerobili. Nakoniec sa na univerzity a do vedeckej komunity ani nedostali.
Peniaze na vedu a výskum budú a že súčasná vláda chce prerozdeľovať tieto prostriedky lepším spôsobom, pretože len keď bude veda a výskum na vysokej úrovni, môžu sa zabezpečiť ľuďom lepšie platené miesta.
Straty sú enormné, priznáva šéf železníc
9. 6. 2020
„Ak máme len vedieť, koľko dostaneme financií na rok, tak sa o strategickom rozvoji nemôžeme baviť,“ hovorí v rozhovore pre HN generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko Filip Hlubocký.
Už sa obnovila bezplatná preprava pre študentov. Nebude sa v blízkej budúcnosti zvažovať spoplatnenie?
Treba si pozrieť fakty a čísla. Pred zavedením bezplatnej dopravy v roku 2014 sme evidovali ročne 47 miliónov cestujúcich. Vlaňajšok sme uzavreli s číslom 77 miliónov. Väčší počet klientov nám umožňuje pridávať nové vlaky, čo pre nich zároveň znamená hustejší takt. Bezplatných cestujúcich pokladám za benefit štátu, ktorý sa týmto rozhodol podporiť mobilitu na pritiahnutie zákazníkov. Ich nárast nám priniesol omnoho vyššie tržby. Bezplatní sú len malou časťou skladačky podieľajúcej sa na tomto vzostupe.
Pandémia má vplyv aj na ceny nehnuteľností
9. 6. 2020
Ponukové ceny nehnuteľností si stále držia úroveň. No tie realizačné v apríli zaznamenali ľahké znižovanie. Kríza už poznačila aj ceny nehnuteľností. Svedčia o tom najnovšie dáta, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska.
Tie ukazujú, že ľudia reálne kupovali bývanie v apríli o niečo lacnejšie ako v mesiacoch predtým. Predávajúci sa však snažili cenu napriek nižšiemu dopytu udržať. Keď si dnes pozriete inzertné portály, zmeny v cenách oproti minulému obdobiu pravdepodobne nezaregistrujete. Ponukové ceny si stále držia úroveň. Ťažko však zistíte sumy, za ktoré sa dané nehnuteľnosti v skutočnosti predali, čiže takzvané realizačné ceny. A tie v apríli zaznamenali ľahké znižovanie.
Obchody v nedeľu zatvorené
9. 6. 2020
Od vypuknutia koronakrízy ostali obchody v nedeľu zatvorené. Ide o dočasné opatrenie – nedeľa bola označená za sanitárny deň, kedy majú prejsť priestory obchodov dezinfekciou a čistením. S koncom špeciálneho stavu, v ktorom sa momentálne kvôli šíreniu koronavírusu nachádzame, by sa mali obchody v nedeľu opätovne otvoriť.
Začínajú však silnieť hlasy za to, aby obchody zostali v nedeľu zatvorené už natrvalo. Toto riešenie presadzujú aj viacerí koaliční politici. Iní na druhú stranu varujú pred vážnymi dopadmi pre už teraz oslabenú ekonomiku. Na základe zverejnených prieskumov verejnej mienky sa zdá, že za to, aby sa v nedeľu nakupovať nechodilo, je aj väčšina spoločnosti. Ako to však v skutočnosti je, a aké by boli reálne ekonomické dopady budú odborníci diskutovať na online konferencii s názvom „Aký bude účet za nedeľný zákaz predaja“ už v utorok 9. júna 2020 od desiatej hodiny dopoludnia.