Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Inflácia bola u nás najnižšia za posledné tri roky
16. 9. 2020
Znížilo sa tempo zdražovania potravín, ktoré majú spolu s energiami značný podiel na výdavkoch domácností. Ceny tovarov a služieb v auguste stúpli v medziročnom porovnaní najpomalšie od leta 2017.
Tempo inflácie sa znížilo šiesty mesiac po sebe, a to na 1,4 z júlových 1,7 %. Informoval o tom štatistický úrad. V Českej republike bola inflácia vyššia ako na Slovensku, spotrebiteľské ceny v auguste v ČR zvoľnili medziročné tempo rastu na 3,3 z 3,4 % v júli. Na Slovensku stúpli v auguste oproti rovnakému obdobiu vlani ceny tovarov a služieb takmer vo všetkých sledovaných sektoroch. V doprave naopak o päť percent klesli, a to kvôli lacnejším pohonným hmotám.
Slovenskému exportu sa darí už druhý mesiac po sebe
10. 9. 2020
Slovenskému exportu sa druhý mesiac po sebe darilo. Podľa predbežných údajov prebytok zahraničného obchodu v júli 2020 bol vo výške 332,7 milióna eur.
Aj keď júlový prebytok bol nižší ako minulý mesiac, bol to druhý najlepší výsledok v tomto kalendárnom roku a tretí najlepší za posledný 12 mesiacov. Súčasne výsledné saldo bolo výrazne lepšie ako pred rokom, keď bola bilancia pasívna -253 miliónov eur. V júli 2020 dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu takmer 5,9 miliardy eur pri medziročnom raste o 0,8 percenta. Vyšší vývoz ako pred rokom sa tak prejavil v júni aj júli. Celkový dovoz tovaru bol v porovnaní s júlom 2019 nižší o 8,9 percenta a dosiahol približne 5,6 miliardy eur. Celkový výsledok v júli priaznivo ovplyvnil predovšetkým vývoz v triede stroje a prepravné zariadenia, do ktorej patrí aj vývoz automobilov, keď bol vývoz o 876 miliónov eur vyšší ako dovoz. Export strojov a prepravných zariadení sa podieľal v júli na celkovom vývoze zo SR až 62 percenta, na dovoze necelými 50 percent.
Slovensko postihol najvýraznejší nárast nezamestnanosti za desaťročie
7. 9. 2020
Počet nezamestnaných na Slovensku dosiahol v druhom štvrťroku tohto roka v absolútnom vyjadrení 177 800 osôb, medziročne vzrástol o 14,7 percenta. Takýto výrazný rast bol naposledy v roku 2010.
Miera nezamestnanosti vzrástla medziročne o 0,9 percentuálneho bodu na 6,6 percenta, dostala sa tak na úroveň spred dvoch rokov. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom. "Dlhodobý pokles nezamestnanosti sa zastavil v prvom štvrťroku tohto roka, kedy nastala zmena trendu vo vývoji nezamestnanosti a počet nezamestnaných začal rásť. Medziročný nárast počtu nezamestnaných trvajúci aspoň dva štvrťroky za sebou bol zistený naposledy v treťom štvrťroku 2013," konštatuje ŠÚ SR.
Elektronické komunikácia
31. 8. 2020
K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o elektronických komunikáciach podala prezidentka SR pripomienky a vrátila ho do NRSR na opätovné prerokovanie.
Dôvodom rozhodnutia vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon na opätovné prerokovanie je jeho rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konkrétne ide najmä o ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Súkromie je pritom jednou z ústredných hodnôt, na ktorých je založená demokratická spoločnosť.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Prijatá právna úprava tiež nie je dostatočne určitá, o čom svedčí aj sťažený výklad konkrétnych ustanovení, ktorý je len ťažko realizovateľný bez použitia dôvodovej správy a medializovaných vyjadrení predkladateľa. Aj keď jednotlivé dotknuté osobné údaje sú vymedzené presne a taxatívnym spôsobom, účel obmedzenia ich ochrany a ich sprístupnenia štátnej moci (Úradu) je formulovaný príliš všeobecne a vágne („ochrana osôb pred hroziacim nebezpečenstvom alebo prijímanie opatrení pri ohrození života a zdravia počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu“), a teda neprimerane. Vzhľadom na to, že požiadavkou na zákon zasahujúci do telekomunikačného tajomstva je vysoká miera určitosti, skutočný účel – teda kontrola dodržiavania nariadených epidemiologických opatrení, prípadne vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, nie je zo znenia zákona možné ani odvodiť.