Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slováci šetria. Pandémia zostrelila spotrebáky na rekordné minimá
31. 3. 2021
Nové auto, kuchynská linka či práčka sa vlani stali pre mnohých Slovákov tabu. Zbytočné nákupy sme pre pandémiu odložili na istejšie časy. Preto historicky poklesol objem spotrebiteľských úverov. Koncom decembra sme prostredníctvom „spotrebákov“ podľa Národnej banky Slovenska dlhovali finančným domom 5,29 miliardy eur, čo je medziročný pokles o 470 miliónov eur alebo o 8,2 percenta.
Ide tiež o najnižší objem od decembra 2017. „Ľudia začali dávať do porovnania okamžitý pocit z kúpy tovaru s dlhodobými následkami dlhu, no pokles záujmu o spotrebiteľské úvery sa nedá vylúčiť ani pre pandemické obmedzenia,“ uviedol odborník na financie z Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavel Škriniar s tým, že sa vytratili dôvody na branie pôžičiek, ako napríklad na dovolenky.
K
Agrorezort spustí investície do pôdohospodárstva za vyše 337 miliónov eur
29. 3. 2021
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v súvislosti s predĺžením programového obdobia Programu rozvoja vidieka a navýšením rozpočtu aj zo zdrojov Európskeho nástroja na obnovu (Next generation EU) pripravuje štyri nové výzvy zamerané na investičnú podporu v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva.
Informoval o tom v pondelok minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽANO).
Investície podľa neho podporia spoluprácu podnikov, zvýhodnia malých poľnohospodárov a tých, ktorí doposiaľ o podporu nežiadali. Pôjde tak celkovo o viac ako 337 miliónov eur, ktoré prispejú k zásadnej modernizácii investične poddimenzovaného slovenského pôdohospodárstva a zanedbanej krajiny.
Podobné plány rezort chystá aj pre oblasť lesníctva.
Spresnil, že alokácia týchto zdrojov bude rozložená do štyroch výziev. Ich základné parametre bude ministerstvo vopred a predovšetkým transparentne komunikovať tak, aby všetci záujemcovia o tieto podpory v agrosektore mali možnosť vyjadriť sa k stanoveniu priorít, ako aj k lepšiemu porozumeniu podmienok.
Predpoklad vyhlásenia výziev je ešte v máji tohto roka.
Investičná podpora v poľnohospodárstve (Podopatrenie 4.1) bude podľa Mičovského zacielená na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu.
V
Návštevnosť hotelov v januári klesla o 94 percent
24. 3. 2021
Návštevnosť hotelov a penziónov v januári klesla o 94 percent. Zariadenia cestovného ruchu navštívilo v prvom mesiaci tohto roka len necelých šesť percent počtu návštevníkov z januára 2020.
Najvyšší prepad návštevnosti zaznamenali kraje zamerané na zimný cestovný ruch, návštevnosť ostatných ťahali len kúpele. Informoval o tom štatistický úrad.
Nové, prísnejšie opatrenia proti ochoreniu COVID-19, ktoré úplne obmedzili ubytovanie hostí v hoteloch, penziónoch a ďalších ubytovacích zariadeniach, spôsobili prepad počtu hostí počas januára 2021 o 94,1 percenta.
Celkovo sa v januári 2021 ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 26 600 hostí, čo je druhý najnižší počet a súčasne druhý najvyšší percentuálny prepad od začiatku roka 2020 (horšia situácia bola len v apríli 2020).
Počas januára vytvárali návštevnosť hostia zo zimných pobytov začatých pred januárom 2021, kúpeľní hostia, návštevníci súkromných bytov a chát (prevádzkovaných podnikateľmi), prípadne dlhodobo ubytovaní cestujúci na služobných cestách a študenti na výmenných pobytoch.
Návštevnosť klesala piaty mesiac po sebe. Hostia strávili v zariadeniach viac ako 112-tisíc nocí, medziročne sa ich počet znížil o 90,5 percenta.
V rovnakom období minulého roka počet návštevníkov pritom dosiahol takmer 450-tisíc osôb a 1,2 milióna prenocovaní.
Dĺžka pobytov medziročne vzrástla z 2,7 na 4,2 noci, opäť vďaka kúpeľným pobytom domácich návštevníkov.
Najvyšší nárast počtu prenocovaní bol v Trenčianskom kraji z 3,5 na 7,8 noci a Banskobystrickom kraji z 2,7 na 6,8 noci.
V
Pracovný trh sa zmení
19. 3. 2021
Pandémia nového koronavírusu a s ňou spojené opatrenia prevrátili na ruby pracovné pozície v mnohých firmách.
Ohrození prepúšťaním sú najmä ľudia pracujúci na administratívnych pozíciách, naopak, žiadanejšími budú všetky profesie, ktoré sa dajú efektívne vykonávať z domu. Uviedla to spoločnosť Elanor Slovakia, ktorá poskytuje outsourcing mzdových a administratívnych personálnych služieb na Slovensku.
Podľa country manažéra spoločnosti Ivana Ziziča pandémia podporila digitalizáciu a zefektívňovanie vo firmách. "Po roku bez zmeny zamestnávatelia zisťujú, že sa dá fungovať v niektorých prípadoch aj vzdialene, nie sú potrebné niektoré pracovné pozície," okomentoval Zizič.
Pandémia podľa jeho predpokladov najviac zasiahne administratívne pozície, ako sú office manažéri, personál na recepcii či rôzni referenti.
Medzi najohrozenejšie budú patriť aj pozície mzdového účtovníka, finančného účtovníka, správcu vozidlového parku, marketingového pracovníka či pracovníkov služieb," vymenoval Zizič s tým, že firmy totiž časom prišli na to, že je rozumnejšie niektoré činnosti outsourcovať, teda zveriť ich špecializovaným spoločnostiam.
Naopak, medzi najžiadanejšie pozície budú čoskoro patriť tie, ktoré sa dajú efektívne vykonávať z domu – sem patrí napríklad sektor IT.
"V niektorých ohľadoch si dokonca myslím, že príde k rozvoju na podnikateľskom trhu, kde firmy z IT budú pracovať skôr projektovo, respektíve jednotliví ľudia budú pracovať projektovo a nie s cieľom byť niekde zamestnaní," predpovedá Zizič.
Veľkú budúcnosť vidí Zizič aj v rozvoji psychoterapie vo firmách. Pri zmene pracovného prostredia totiž podľa neho ľudia potrebujú aj oporu od profesionálov.
"Aktuálny stav vnímam ako veľmi podcenený zo strany zamestnávateľov v týchto zemepisných šírkach," uzavrel Zizič.
V