Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ministerstvo pôdohospodárstva spustilo výzvu na projekty pre potravinárov
17. 12. 2021
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spustilo výzvu na projekty pre potravinárov v hodnote 170 miliónov eur. Oznámil to minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Samuel Vlčan.
Žiadatelia budú môcť predkladať svoje žiadosti elektronickou formou od 14. januára 2022, pričom výzva bude otvorená do 31. marca budúceho roka.
Prostriedky z výzvy na podporu investícií podľa neho pomôžu všetkým - malým, stredným aj veľkým potravinárskym podnikom. Zapojiť sa môžu aj spracovatelia poľnohospodárskej prvovýroby.
Pomoc je podľa jeho slov rozdelená do siedmich oblastí - mäsopriemysel, pekárenský a cukrovinkársky priemysel, mliekarenský priemysel, konzervárenský a mraziarenský priemysel, cukrovarnícky a tukový priemysel, priemysel na výrobu kŕmnych zmesí a priemysel výroby piva, vína, liehu a nealkoholických nápojov.
Na zjednodušenie obstarávania budú môcť žiadatelia využiť bezplatnú elektronickú aplikáciu JOSEPHINE. Na zníženie administratívnej záťaže pri obstarávaní sú pripravené jednotné šablóny a videomanuály, ktoré budú k dispozícii pre žiadateľov po registrácii v aplikácii podľa informácií uvedených vo výzve.
Výzva bude podľa agrorezortu zverejnená na webstránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Formálnu asistenciu pri podávaní žiadostí o nenávratný finančný príspevok bude poskytovať Agentúra pre rozvoj vidieka.
V
Slovenskú ekonomiku zasiahla komoditná kríza
13. 12. 2021
Automobilovú veľmoc počas čipovej krízy zachraňuje hutníctvo. Export Slovenska, ktorý je roky postavený na vývoze vozidiel, sa po troch mesiacoch záporného salda dostal do plusu – a to vo výške 291 miliónov eur.
Kým automotive segment vykázal už tretí mesiac za sebou medziročný pokles, ďalšie významné odvetvia, ako je napríklad výroba a spracovanie kovov, pokračujú vo výraznom raste.
Kormidlo tak zobrali do rúka kapitáni priemyslu. V porovnaní s vlaňajším októbrom bol teraz ich vývoz vyšší o vyše 31 percent a zároveň o takmer štvrtinu prekročil aj hodnoty spred pandémie.
„Hutníci u nás ťažia najmä z dlhodobého vysokého dopytu v stavebníctve. Gumárenský priemysel reaguje tiež na dopyt v stavebníctve i automobilovom priemysle,“ konštatuje predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek. Darí sa im najmä preto, lebo vstupujú na trh ako sekundárna produkcia pre iné odvetvia.
V
Zásady domácke práce a telepráce
8. 12. 2021
Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o technických problémoch spojených s nefunkčnosťou technického vybavenia a programového vybavenia, o nefunkčnosti internetového pripojenia alebo o iných podobných príčinách, ktoré mu znemožňujú vykonávať prácu.
Uvedené § 52 ods. 9 ZP má veľký význam aj z pohľadu pracovnoprávnej zodpovednosti, nakoľko keď zamestnanec včas neoznámi uvedené skutočnosti svojmu zamestnávateľovi a dôjde k oneskoreniu splnenia pracovnej úlohy, prípadne vzniku škody zamestnávateľovi, tak zamestnanec nesie prípadné nepriaznivé právne následky, ktoré s takýmto neohlásením ZP spája (napríklad môže ísť o povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla).
V pracovnej zmluve si zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť fakultatívne aj tieto špecifiká výkonu domáckej práce a telepráce:
- miesto výkonu domáckej práce a telepráce, môže si ho prípadne určiť sám zamestnanec, a to úplne alebo sčasti, ak to povaha práce umožňuje,
- rozsah domáckej práce alebo telepráce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca alebo telepráca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca,
- organizovať výkon domáckej práce alebo telepráce si môže aj zamestnanec sám, teda si sám bude rozvrhovať pracovný čas počas pracovného týždňa alebo sa dohodnú konkrétnosti výkonu domáckej práce alebo telepráce v rámci pružného pracovného času, tento však musí rešpektovať ustanovenia § 88 a § 89 ZP, predovšetkým jednotlivé zložky pružného pracovného času, ktoré sú dané obligatórne. Podľa § 52 ods. 2 ZP platí, že za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Pri takomto výkone práce sa uplatní § 52 ods. 8 písm. b) a odseky 9 až 11 ZP primerane.
K
Informačné povinnosti zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní
8. 12. 2021
Zamestnávateľ má v prípade hromadného prepúšťania informačnú povinnosť voči príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému doručuje odpis písomnej informácie o plánovanom hromadnom prepúšťaní.
Písomná informácia musí obsahovať mená, priezviská a adresy trvalého pobytu zamestnancov, ktorí majú byť prepustení, a to za účelom hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním.
Potrebné formuláre k oznámeniu plánovaného hromadného prepúšťania, k informáciám a oznamovaní zmien v priebehu hromadného prepúšťania a k jeho ukončeniu sú dostupné na stránkach úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania jednak Národnému úradu práce a tiež zástupcom zamestnancov. Následne zástupcovia zamestnancov majú možnosť Národnému úradu práce predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania.
Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania hromadného prepúšťania Národnému úradu práce.
Ustanovenú mesačnú lehotu Národný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním. Zákon pripúšťa, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ustanovenú mesačnú lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátil, o čom je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa, a to písomnou formou.
Uvedené lehoty sa v zmysle zákona nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. Aj v prípade, ak je na zamestnávateľa súdom vyhlásený konkurz, môže ísť o hromadné prepúšťanie a v tomto prípade sa použije ust. § 73 ods. 1 až 5 a 8, 10, 11, ale nie ods. 6 a 7 (teda lehoty, odkedy sa môže začať prepúšťať). Pravidlá pre konkurz upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. ZP osobitne nezmieňuje reštrukturalizáciu, a teda počas nej sa uplatňujú pravidlá podľa ustanovení Zákonníka práce.
Ak by zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní porušil povinnosti ustanovené zákonom, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy, a to najmenej vo výške dvojnásobku jeho priemerného zárobku určeného podľa ust. § 134 ZP.
K