Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Poistenie pohľadávky či jej vymáhanie
12. 12. 2008
Nie je vzácnosťou, že odberatelia tovarov alebo služieb sa dostali do platobnej neschopnosti, alebo nie sú ochotní uhrádzať faktúry. Vtedy treba veci riešiť. Ako?
Dobre sa rozhodnúť a
zvážiť svoje možnosti by mala každá firma a to už pri uzatváraní
zmlúv. Poistenie pohľadávok je z hľadiska prevencie menej náročné na náklady, na druhej strane k žiadnej poistnej
udalosti nemusí nikdy dôjsť. Vymáhanie
pohľadávky má zasa nevýhodu v tom, že
kto nie je poistený, do značnej miery
prepláca. Štandardná provízia sa pri
vymáhaní pohybuje od 10 do 30 percent zo sumy, ktorá bude vyplatená. Konkrétne
číslo závisí od veku pohľadávky a jej neplatiča.
Slováci zatiaľ uprednostňovali vymáhanie, teda inkaso.
Poistenie pohľadávok bolo ojedinelé. Po vypuknutí krízy sa situácia začína
meniť a viac klientov začína uprednostňovať poistky.
Ekonomická úroveň Slovenska dosahuje 67 % priemeru EÚ
12. 12. 2008
Za posledné tri roky vzrástla ekonomická úroveň Slovenska o sedem percent.
Ako ukazovateľ na hodnotenie ekonomickej úrovne sa používa hrubý domáci produkt na obyvateľa vyčíslený na základe parity kúpnej sily.
Rovnaký rast zaznamenalo Estónsko a Litva. Po Luxembursku to boli najvyššie
rasty zaznamenané v krajinách EÚ v období rokov 2005 - 2007. Slovensko sa týmto výsledkom zaradilo ku
krajinám ako je Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Zároveň je však tento priemer o 30 až 50
percent nižší, ako priemer únie. Z nových členských krajín sú na tom
lepšie Česká republika (80 %) a Slovinsko (89 %).
Slovenské automobilky mali šťastie, že neboli naplno rozbehnuté
12. 12. 2008
Slovenské automobilky asi mali šťastie, že kríza prišla teraz, a nie až o dva roky, keď ich výroba mala bežať naplno. Takto iba dočasne prerušili plány na tri zmeny.
Ani autopredajcovia
nebudú mať v strednej a východnej Európe také výrazné problémy ako v západnej Európe, prípadne v USA a
Japonsku.
V západných krajinách je bežné, že každá domácnosť má
minimálne jedno auto. Preto ľudia zvažujú, či naozaj potrebujú kúpiť ďalšie,
alebo či je výmena za nový model ozaj nevyhnutná.
V stredných a východných krajinách sú dopady hektického
sveta také, že auto začína byť nevyhnutnosťou. Platí to aj pre Slovensko.
Štatistiky ukazujú, že na Slovensku sa do novembra nakúpilo o štyristíc
osobných áut viac ako za celý minulý rok. Vzrástol aj predaj nákladných áut a
autobusov. Viac o vývoji napovedia čísla o závere roku.
Rast cien tovarov a služieb spomaľuje, niektoré ceny klesli
11. 12. 2008
Štatistický úrad dnes informoval, že tempo medziročného rastu cien tovarov a služieb sa na Slovensku v novembri spomalilo.
Oproti
vlaňajšiemu novembru klesli ceny v doprave, kde sú zahrnuté aj pohonné hmoty. Zdraženie
zaznamenalo bývanie a energie.
Vzrástli aj ceny
alkoholických nápojov a tabaku.
Udržanie mierneho
tempa rastu cien a nízka inflácia patrili ku kľúčovým podmienkam prijatia našej
krajiny do eurozóny.