Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.

Ak do pevnosti môže vyliezť osol s vrecom zlata, tak nie je nedobytná.

V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.

V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.