Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...
Záchranná zdravotná služba – nový systém
Cieľom zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zavedenie zmien...
Neskorší výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby...
Po účinnosti novely zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe bude mať operačné stredisko možnosť určiť neskorší výjazd ambulancie záchrannej...

Murphy radí

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda

19. 11. 2024 Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)

Štátna podpora nájomného bývania

12. 10. 2022 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 327/2022 Z. Z. O niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania bolo schválené 5. Októbra 2022.
Vláda Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 4 a 5 a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) nariaďuje toto nariadenie, ktoré upravuje ďalšie kritéria, ktoré musí spĺňať záujemca, na získanie postavenia nájomcu, upravuje pravidlá prideľovania bytov záujemcom a pravidlá výpočtu a aplikácie maximálnej výšky nájomného.
K

Štátna prémia na stavebné sporenie na rok 2023

12. 10. 2022 Bolo schválené Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 329/2022 Z. z. o výške štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2023.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov ustanovilo, že výška štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2023 je 2,5 % z ročného vkladu, najviac v sume 70 eur. Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2023.
K

Megabalík na energie

11. 10. 2022 „Rozpočet pomoci ľuďom“. Rozdelenie verejných financií na budúci rok dostalo premiérovo priamo v návrhu zo strany rezortu financií svoj vlastný názov. Ministerstvo to zdôvodňuje výškou naplánovaných transferov. Deficit sa má oproti tohtoročnému očakávaniu na úrovni necelých päť percent HDP zvýšiť na budúci rok na 6,4 percenta.
Vyskakuje v ňom najmä jedna položka. A to 3,5 miliardy eur, ktoré inštitúcia na čele s financmajstrom Igorom Matovičom vyčlenila na boj proti drahým energiám. Návrh stroho hovorí, že ide o „kompenzácie a eliminácie zásahu energetickej krízy pre domácnosti, firemný sektor i verejnú správu“. Bližšie tieto opatrenia v rozhovore v HNtelevízii špecifikoval minister práce Milan Krajniak. Podľa neho štát pri cenách plynu, elektriny a tepla vyplatí dodávateľom rozdiel medzi zastropovanou cenou a ekonomicky oprávnenými nákladmi plus primeraným ziskom.
V
(Zdroj: hnonline.sk)

Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo mierne aktívne

7. 10. 2022 Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo v júli 2022 mierne aktívne, na negatívnom sedemmesačnom výsledku sa to neprejavilo. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky v podrobnej správe. Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za sedem mesiacov roka 2022 mala lovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a s Českom.
Na základe spresnených údajov v júli 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 17 percent na 7,88 miliardy eur. Celkový dovoz sa zároveň zvýšil o 16,7 percenta na 7,86 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu tak bolo v júli 2022 aktívne.
Napriek tomu, že v júli vývoz mierne prevýšil dovoz, výsledok kumulovaného salda zahraničného obchodu to výraznejšie neovplyvnilo, takže za január až júl roka 2022 bolo pasívne v objeme 1,76 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo mala Slovenská republika s Ruskou federáciou (4,64 miliardy eur), Kórejskou republikou (3,13 miliardy eur), Čínou (2,75 miliardy eur), Vietnamom (2,4 miliardy eur), Taiwanom (335,2 milióna eur), Malajziou (317,7 milióna eur) a Bangladéšom (241 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo bolo s Nemeckom (3,71 miliardy eur), Maďarskom (2,33 miliardy eur), Českom (1,89 miliardy eur), Francúzskom (1,77 miliardy eur), Rakúskom (1,69 miliardy eur), Poľskom (1,53 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,39 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (1,1 miliardy eur), Talianskom (1,02 miliardy eur), Rumunskom (542,2 milióna eur) a Španielskom (519,7 milióna eur).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Monika
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner