Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Predaj nových osobných áut v Európe sa znižuje
15. 1. 2009
V roku 2008 sa predaj osobných áut v Európe znížil o 7,8 %. Podľa informácie automobilového združenia ACEA ide o najväčší prepad predaja za posledných 15 rokov.
Volkswagen vlani
predal menej o 4,4 % áut, Renault o 6,9 %, PSA Peugeot Citroen o 9,1 % a Fiat o
5,5 %. Americká automobilka General Motors zaznamenal v Európe pokles o 13,9 %,
Chrysler o 22,5 % a Ford o 5,2 %. Predaj o 8,8 % zvýšila len japonská
automobilka Nissan Motor Co.
Ceny ropy zlacňujú zlé správy z USA a Japonska
15. 1. 2009
Barel ľahkej americkej ropy na komoditnej burze v Singapure v porovnaní so stredajšou záverečnou cenou na komoditnej burze v New Yorku zlacnel o 88 centov. V stredu počas obchodovania na newyorskej burze zlacnel o 1,15 USD.
Londýnska ropa sa dnes sa predáva po 44,35 USD za barel a
jeho cena klesla o 73 centov. Pokles súvisí s nepriaznivými údajmi o vývoji americkej a
japonskej ekonomiky.
Niektorí analytici sa domnievajú, že cena ropy už dosiahla
dno a začne rásť. Vplyv na cenu ropy má aj dolár, ktorý si na devízovom trhu
upevňuje kurz tak voči japonskému jenu ako aj voči euru.
Rakúska Oberbank AG mieri na Slovensko
14. 1. 2009
Začiatok vykonávania bankových činností rakúskou Oberbank AG je plánované na 1. apríl 2009. V súčasnosti sa uskutočňujú prípravné procesy pre zabezpečenie testovania pobočky na prístup do medzibankového platobného systému a do aplikačného programového systému.
Banka tak pribudne k
deviatim pobočkám zahraničných bánk, ktoré na Slovensku aktívne vykonávajú
svoju činnosť.
Okrem Rakúska Oberbank AG aktívne pôsobí na ďalších troch
trhoch. V Nemecku od roku 1990, v Česku od roku 2004 a v Maďarsku od roku
2007. Banka ponúka kompletné bankové
služby pre privátnu aj firemnú klientelu.
Výpadok plynu bude mať dopady na ekonomiku aj daňové príjmy
14. 1. 2009
Výpadok dodávok plynu na Slovensku bude mať vplyv na tohoročný rast slovenskej ekonomiky aj na daňové príjmy štátu. Presná kvantifikácia týchto dopadov zatiaľ nie je možná. Vyhlásil to minister financií.
Napriek problémom sa SPP snaží udržiavať plynárenský systém
na celom území Slovenska stabilným, a to aj
vďaka dodatočným dodávkam zemného plynu od zahraničných plynárenských
spoločností.
Veľkí odberatelia však stále môžu čerpať plyn len na
zabezpečenie bezpečnostného minima a nie na svoju bežnú prevádzku.