Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Banky prijímajú vlastné protikrízové riešenia
27. 3. 2009
Banky sa rôznymi protikrízovými zvýhodneniami snažia zlepšiť čísla o poskytnutých úveroch. Na poklese objemov poskytnutných hypoték sa teda neodrazili reštrikčné opatrenia bánk, ale strach ľudí zobrať si hypotéku.
Tento strach sa snažia banky eliminovať poskytovaním rôznych výhod.
Ten, kto sa banke zaviaže v súčasnosti, že
bude ďalších 20 alebo 30 rokov splácať hypotéku, môže v porovnaní s doterajšími
hypodlžníkmi získať niekoľko výhod. Jednou z nich je napríklad odpustenie
niektorých poplatkov.
Väčšina bánk zvýhodňuje fixáciu úrokov, inde
ponúkajú certifikát zaručujúci, že klient nebude platiť banke za jednu
zmenu v úverových podmienkach, inde
neúčtujú poplatok za zmenu zmluvných podmienok hypotéky.
Pri hypotékach banky vyžadujú poistenie
nehnuteľností vinkulované v prospech banky. Ďalšie poistky sú dobrovoľné a
zvyšujú mesačnú splátku.
Šrotovné bude pokračovať len ak sa štátu vyplatí
26. 3. 2009
Nečakane rýchle minutie príspevku spustilo úvahy o novom šrotovnom.
Minister financií však chce mať jasno v tom, aké staré autá sa šrotujú a či sa to štátu vyplatí. Minister hospodárstva ubezpečuje, že príjem do štátneho rozpočtu bude plusový a vráti sa viac, ako štát vydá.
Oproti vydaným 33 miliónom € by sa malo na DPH a ďalších poplatkoch
vybrať 38 miliónov €.
O predĺžení šrotovného bude na budúci týždeň
rokovať krízová rada. Vláda by mala rozhodnutie odobriť v stredu. Ak sa
šrotovné schváli, poradovník na dotáciu sa bude môcť začať nanovo plniť od
budúceho štvrtka.
Ukázalo sa, že šrotovné je nielen o solidarite
s ostatnými krajinami, ale aj o konkrétnej
pomoci slovenskej ekonomike. Príspevok nevyprázdnil len sklady predajcov,
ale oživil aj zadávanie nových objednávok v našich automobilkách a u
subdodávateľov.
Ceny potravín nekopírujú zlacňovanie surovín, z ktorých sa vyrábajú
26. 3. 2009
Preto si na ne onedlho posvietia kontrolóri ministerstiev financií a pôdohospodárstva. Silné euro a slabé susedné meny otvorili cenové nožnice, ale ceny sú drahšie aj preto, lebo výrobcovia a obchodníci príliš pomaly alebo vôbec nereagujú na zlacňovanie vstupných surovín.
Cenová rada rozhodla, že vo vybraných
podnikoch spracovateľského priemyslu urobia kontrolu ministerstvá. Zistia, či
sa v tvorbe cien dodržiavajú trhové prístupy. Kontrole sa nevyhnú mliekárne,
výrobcovia a spracovatelia múky a producenti tukov a stolových olejov.
Cenová rada bude rokovať aj s obchodnými
reťazcami, pretože ten istý reťazec napríklad v Maďarsku je podstatne lacnejší
ako na Slovensku.
Podľa štátneho tajomníka rezortu
pôdohospodárstva si mnohí výrobcovia aj predajcovia žijú na úkor krízy.
Ministerstvo financií prijalo odporúčania
cenovej rady a je pripravené kontroly
urobiť. Firmy, ktoré budú musieť predložiť všetky cenové a ďalšie doklady budú
známe už o dva týždne.
Investujte do turizmu
25. 3. 2009
Publikáciu s týmto názvom vydalo Ministerstvo
hospodárstva SR. Láka ňou potenciálnych investorov do cestovného ruchu. Výhodou
Slovenska sú nízke mzdy, daňový systém s 19-percentnou rovnou daňou, flexibilný
pracovný trh, pracovné právo, rozvoj infraštruktúry, dobrá znalosť cudzích
jazykov, výkonná ekonomika, vzdelaná pracovná sila aj zavedenie spoločnej
európskej meny.
Podľa reozortu hospodárstva je rozvoj turizmu jednou z
priorít vlády. Štát je pripravený potenciálnym investorom poskytnúť aj pomoc, a
to vo forme úľav na dani, príspevok na novovytvorené pracovné miesta, finančný
príspevok, či zvýhodnené podmienky pri získavaní nehnuteľného majetku štátu
alebo obcí.