Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Konkurencia na svetových trhoch znižuje ceny produktov
26. 6. 2009
Nedostatkom globálneho dopytu po svojich produktoch trpia aj slovenské priemyselné firmy. Ceny produktov výrazne znižuje ostrá konkurencia na svetových trhoch a obrovská ponuka bez spotrebiteľskej vôle kupovať.
Podľa údajov Štatistického
úradu SR (ŠÚ) v máji boli ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko medziročne
nižšie až o 2,4 %, kým v apríli boli nižšie o 0,8 %.
Ceny exportných priemyselných výrobcov na Slovensku sa medziročne znížili dokonca
až o viac ako dvanásť percent.
Vo všeobecnosti sa považujú za barometer pomeru medzi dopytom a ponukou v
ekonomike indexy cenovej úrovne. Hospodárstvo v čase výrazného prepadu dopytu
čelí spomaleniu inflácie prípadne až deflácii.
V situácii, keď priemyselné ceny
klesajú, čelia firmy o to intenzívnejšiemu
negatívnemu tlaku na vývoj tržieb a ziskovosti, dokonca aj ak sa im podarí
zachovať fyzický objem výroby.
Rovnaký vývoj bude pravdepodobne pokračovať aj v
najbližších mesiacoch. Negatívny príspevok
medziročného poklesu cien na svetových komoditných trhoch by sa mohol zmierniť
na jeseň.
Sledovanie tohto vývoja má zmysel nie len pre
spotrebiteľov ale aj pre zamestnancov.
Ak sa aj firme podarí udržať fyzický objem predaja a výroby,
v deflačnom prostredí čelí tlaku klesajúcich tržieb a ziskovosti. To
môže znamenať prehodnotenie investičných plánov, v horšom prípade viesť
k pokračujúcemu tlaku na optimalizáciu nákladov, vrátane mzdových nákladov
a zamestnanosti.
Záujemcovia môžu začať podávať žiadosti o bezúročný úver na zatepľovanie
26. 6. 2009
Záujemcovia o štátnu podporu pri zatepľovaní domov a bytov môžu od budúceho týždňa začať podávať žiadosti o bezúročný úver. Umožní to novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB). Novela nadobudne účinnosť od začiatku júla.
Vláda vyčlenila na podporu zatepľovacieho programu celkovo 71
mil. eur. Prostriedky budú môcť záujemcovia využiť na prefinancovanie
zateplenia bytov či domov vo forme bezúročného úveru so splatnosťou maximálne
15 rokov. Úver navyše budú môcť občania a obce využiť na prefinancovanie až 100
% oprávnených nákladov zateplenia.
Formuláre žiadostí o úver sú dostupné aj na internetovej stránke
ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, na stránke samotného fondu aj na
mestských úradoch, ktoré budú žiadosti prijímať.
Po uzatvorení úverovej zmluvy musia však byť
jednotlivé projekty zatepľovania ukončené do dvoch rokov. Žiadosť sa podáva výhradne na mestských
úradoch. Pracovníci úradov majú desať
dní na to, aby projekt vyhodnotili. Ak je v poriadku, zasielajú ho na Štátny
fond rozvoja bývania. V prípade, že projekt podmienky nespĺňa, má byť vrátený do piatich dní žiadateľovi na
prepracovanie. O jednotlivých
žiadostiach má ŠFRB rozhodovať podľa poradia doručenia do 60 dní. Ministerstvo
výstavby chce, aby vyhodnocovanie žiadostí prebiehalo ešte rýchlejšie.
Výstavba diaľnic cez PPP sa má zrýchliť
25. 6. 2009
Vláda chce výrazne skrátiť lehotu, počas ktorej môže Úrad pre verejné obstarávanie alebo neúspešní uchádzači o výstavbu diaľnic a ciest v rámci projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) požiadať súd o vyhlásenie neplatnosti zmluvy s víťazom tendra.
Návrh na zmenu zákona už
schválila vláda. Úrad a neúspešní záujemcovia by po schválení zmien v Národnej
rade mali mať mesiac odo dňa zverejnenia oznámenia výsledku tendra v Úradnom
vestníku Európskej únie, aby rozhodnutie napadli na súde. V súčasnosti na to
majú rok. Vládou schválená právna norma sa bude vzťahovať aj na tendre, ktoré
boli uzatvorené rok pred účinnosťou zákona. Ministerstvo dopravy návrh odôvodnilo tým, že chce urýchliť
výstavbu ciest. Ich budovanie totiž budú financovať komerčné banky, ktoré
neuvoľnia peniaze skôr, než uplynie lehota pre napadnutie zmluvy na súde.
Turistov na Slovensko priláka úsmev a ochota personálu
25. 6. 2009
Náš cestovný ruch poškodzuje nielen silný kurz eura, ale najmä neochota zlepšovať služby a prispôsobiť ich úrovni ceny. Zamestnanci sa nechcú usmievať pre nízke mzdy.
V dôsledku toho stráca Slovensko u zahraničných dovolenkárov povesť atraktívnej krajiny. Chronickým neduhom, ktorý
sa nám doma nedarí odstrániť, je, že ceny služieb stále nezodpovedajú ich
úrovni. Pre kvalitu služieb je dôležitý aj úsmev personálu.
Výsledkom vyššie uvedeného je, že v cestovnom
ruchu Slovensko negatívne dosahy hospodárskej krízy nedokázalo eliminovať. V
mnohých hoteloch by mali podstatne intenzívnejšie školiť svoj personál a učiť
ho, aby bol voči klientom úslužnejší. Samozrejme, že ak personál nie je dobre
platený, nebude sa usmievať.
Hoteliéri z
toho, že nevedia personál dobre zaplatiť, čiastočne vinia aj štát. Nízke
mzdy sú podľa nich dôsledkom vysokého
daňového a odvodového zaťaženia. Vláda však dane a odvody zatiaľ meniť nechce.
Zväz hotelov by uvítal podporu domáceho
turizmu zavedením rekreačných poukážok.
Slovenská agentúra pre cestovný ruch
upozorňuje na to, že mnohým našim sprístupneným pamiatkam chýbajú viacjazyčné
propagačné materiály.