Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Štát pomôže Sociálnej poisťovni
7. 10. 2009
V nasledujúcich troch rokoch by štát mal pomôcť Sociálnej poisťovni (SP) sumou presahujúcou 4,71 miliardy eur.
Podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2010 s výhľadom do roku 2012, ktorý schválila vláda, by v budúcom roku mala poisťovňa od štátu dostať takmer 1,52 mld. €, v roku 2011 ďalších 1,63 mld. € a v ďalšom roku 1,56 mld. €. Pôjde o zdroje zo štátnych finančných aktív, ako aj zo štátneho rozpočtu.
V budúcom roku by príjmy poisťovne mali dosiahnuť približne 6,078 mld. € a výdavky takmer 6,080 mld. €. Vďaka prevodu prebytku z tohto roka by mala poisťovňa rok 2010 uzatvoriť s prebytkom 385,8 mil. €.
Jednotný mýtny systém
6. 10. 2009
Pripravuje sa cesta pre jednotný európsky systém cestného mýta. Rozhodnutie, ktoré Európska komisia prijala, ustanovuje základné technické špecifikácie a požiadavky nevyhnutné na zavedenie európskej služby elektronického výberu mýta.
Do troch rokov bude služba k dispozícii pre všetky cestné vozidlá nad 3,5 tony alebo pre vozidlá určené na prepravu viac ako deviatich cestujúcich vrátane vodiča. Pre ostatné vozidlá bude táto služba k dispozícii do piatich rokov.
V prijatom rozhodnutí Komisia zároveň určuje práva a povinnosti mýtnych úradov, poskytovateľov služieb a používateľov.
Používatelia si budú môcť vybrať, s ktorým poskytovateľom účastnícku zmluvu podpíšu. Mýtne úrady oznámia výšku mýtnych poplatkov, ktoré sa poskytovateľom služby majú zaplatiť a tie sa potom fakturujú používateľom. Mýto zaplatené prostredníctvom služby príslušné vnútroštátne alebo miestne mýtne poplatky nesmie presiahnuť.
Podpredseda Európskej komisie pre oblasť dopravy označil prijaté rozhodnutie za najvýznamnejší prínos pre vodičov od zrušenia hraničných kontrol.
Konkurencia internetových obchodov je veľká
2. 10. 2009
Preto, aj keď na otvorenie internetového obchodu stačí pár minút, na úspech možno bude potrebné čakať aj niekoľko rokov. Konkurencia internetových obchodov je taká veľká, že zaujať možno len originalitou. V databáze katalógu internetových obchodov je evidovaných okolo dvetisíc týchto obchodov.
Na ceste k vlastnému internetovému obchodu je najdôležitejší nápad. Práve nápad je tou jedinou položkou, ktorá sa nedá kúpiť. Potrebné je jasne si stanoviť, kto je správny návštevník nášho obchodu, prečo by mal nakupovať práve u nás, a až potom pretaviť nápad do reality.
Najjednoduchším krokom k vlastnému internetovému obchodu môže byť nákup hotovej stránky s ponúkaným tovarom, aj keď tento variant je dosť drahý. Menej náročnou cestou je využívanie programov, ktoré umožňujú prevádzkovať internetový obchod zadarmo. Ich nevýhodou je oklieštená podpora a množstvo reklamy, z ktorej profituje tvorca programu. Problémom, že takáto stránka môže pôsobiť aj dosť neprofesionálne.
Najrýchlejším variantom, dostupným často do niekoľkých minút, je prenájom alebo kúpa internetového obchodu. Táto služba pripomína prázdny obchod s regálmi a závisí od predajcu, čo zákazníkovi ponúkne.
Značkou serióznosti internetového obchodu je jeho cesrtifikácia Slovenskou asociáciou pre internetový obchod. Cena certifikácie internetového obchodu je 166 € a certifikácia platí jeden rok.
Lacné peniaze
1. 10. 2009
Môže ekonomika rásť, keď sa spolu viac spotrebuje ako sa vyprodukujú dôchodky? Môže, ale v takom prípade sa peniaze musia požičať a minúť nielen na spotrebu, ale viac na investovanie tak, aby sa z budúcich vyprodukovaných dôchodkov najprv splatili dlžoby a zvyšok sa znovu investoval alebo usporil.
V USA však tento mechanizmus ekonomického rastu nefungoval. Účastníci trhu míňali viac ako vyprodukovali, k čomu zneužívali aj postavenie dolára ako svetovej rezervnej meny, navyše manipuláciou úrokovej sadzby dostávali do ekonomiky lacné peniaze.
Keby ich investovali, a nekupovali väčšinou veci, ktoré neprinášali ďalšie dôchodky, z ktorých sa požičané peniaze nedali splácať, nebolo by sa nič stalo. O tom, že USA si viac požičiavali na spotrebu ako na investovanie svedčí, že ich ročné deficity narastali rýchlejšie ako hrubý domáci produkt.
Keď sa tento neudržateľný reprodukčný kolobeh čoraz viac zadrhával, po zrušení zlatého štandardu nebol žiadny technický problém. Nedostatok likviditných dolárov a teda aj splácanie dlhov veriteľom sa riešili vytlačením inflačných peňazí. Tie navyše neboli kryté ničím, alebo len povesťou najsilnejšej ekonomiky sveta, ktorá si nárokovala byť policajtom svetového poriadku.
Preto sa nemôžeme čudovať, že na trhu sa ponúkala čoraz vyššia masa lacných peňazí. Lacné peniaze úplne zdegradovali hodnotový peňažný systém, pod čím treba rozumieť nereálny a papierovo vykazovaný rast bohatstva všetkých účastníkov trhu, ktorého bubliny museli raz spľasknúť a stalo sa.
Ohlodané peniaze fungovali síce ako prostriedok výmeny a zúčtovacej jednotky, ale nedokázali plniť funkciu uchovávateľa hodnôt z dôvodu, že stratili kúpnu silu. Dôvodom bola skutočnosť, že celý svet bol zaplavený nadbytočnou masou lacných peňazí, čo sú dnes nesplácané úvery a ich klony s priliehavým pomenovaním, toxické cenné papiere.
To, že peniaze sa čoraz menej vymieňali za tovary a služby a čoraz viac za samých seba, bez poznania vnútornej reálnej hodnoty, je aj príčinou terajšej hospodárskej a finančnej krízy.